Wikiversity

Allgauské Alpy (Allgäuer Alpen)
pohorie
Krottenspitze, Öfnerspitze a Großer Krottenkopf
Štáty	Rakúsko,   Nemecko
Časť	Nördliche Kalkalpen
Súradnice	47°19′S 10°21′V / 47,317°S 10,350°V / 47.317; 10.350
Najvyšší bod	Großer Krottenkopf
- výška	2 657 m n. m.
Geologické zloženie	vápenec, dolomit
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Allgauské Alpy^[1] sú vápencové pohorie ležiace na území Nemecka (Bavorsko a Bádensko-Württembersko) a Rakúska (Vorarlbersko a Tirolsko). Tvorí na vápencové hory trochu nezvyčajne súvislý hrebeň, z ktorého vystupujú jednotlivé štíty. Mnohé z nich sú prístupné po zaistených cestách. Najvyšším vrcholom je Großer Krottenkopf (2 657 m) ležiaci na rakúskej strane.

Allgauské Alpy sú budované z usadených hornín. Africká kontinentálna doska bola tlakom nasunutá na eurázijsku dosku čo spôsobilo vodorovné vrásnenie. Tým sa stalo to, že tu ležia staršie horniny na mladších vrstvách. Hlavným stavebným prvkom je tvrdý dolomit a vápenec.

Len na východe, juhovýchode a juhu je vymedzenie pohoria jednoznačné. Rieka Lech tu tvorí hranicu takmer už od jej prameňa. Na juhozápade tvorí potok Krumbach hranicu pohoria až k cestnému sedlu Hochtannbergpass (1 675 m). Hranica prebieha ďalej riečku Bregenzer Ache do obce Rehmen. Hranica Allgauských Álp s masívom Bregenzerwaldgebirge na západe nie je orograficky vôbec jasná. V roku 1984 publikoval horský spolok Alpenverein publikáciu "Východné – Alpy", kde bola hranica popísaná takto: od obce Rehmen pozdĺž potoka Rehmerbach a hore až do sedla Stogger Sattel. Potom klesá dole pozdĺž potokov Ostergundenbach, Schönenbach a Subersach a ústi do riečky Bregenzer Ache ktorá tečie až do Bodamského jazera. Na severe je ohraničenie Allgauských Álp dosť členité. Jedna časť hranice vedie pozdĺž potoka Weissach vlievajucého sa do Bregenzer Ache pri obci Müselbach. Ďalej na sever hranicu tvorí jazero Alpsee pri meste Immenstadt, ďalej prechádza cez obce Rettenberg, Wertach, Nesselwang a končí v Pfronten-Ried. Ďalším mestom už na severovýchodnej hranici Allgauských Álp je mesto Vils (Rakúsko) a najvýchodnejšie leží trojmedzné mesto Reutte, ktoré spája Allgauské Alpy s Ammergauer Alpen a Lechtalskými Alpami.

Hlavný hrebeň Allgauských Álp Hornbachkette, sa nenachádza v geografickom strede masívu ako je obvyklé, ale pri južnom a juhovýchodnom kraji. Z toho vyplýva, že na sever a severozápad sú rázsochy a doliny dlhšie ako je tomu na juhu. To má konkrétne dopady na horskú turistiku, kedy sú nástupy z juhu oveľa kratšie a vrchy sú odtiaľto dostupnejšie a vrcholy zvládnuteľné počas kratšej doby. Niekoľko dolín je sprístupnených po mýtnych cestách. Napríklad pod vrchol Hochvogel, ležiaci v centrálnom hrebeni, vedie cesta od juhu 3 km ďaleko a zo severu je až 11 km dlhá. Západnou časťou masívu Allgauských Álp hlavný hrebeň neprechádza. Z Fellhornu (2 038 m) po vrchol Widderstein ide len o akýsi nesúvislý horský pás. Úplne na západe sa tiež nachádza miestna zvláštnosť, ktorou je vysoko zdôraznené vápencové plató Ifen (2 232 m) zložené z kriedových hornín. Ďalej na severe na neho nadväzuje skupina Nagelfluhkette. Tu sa už výška hôr podstatne znižuje a stráca svoj veľhorský ráz. Úplne na severovýchode pohoria je ešte malá skupina Tannheimer Berge v blízkosti mesta Reutte.

Großer Krottenkopf (2 657 m) Hohes Licht (2 652 m) Hochfrottspitze (2 649 m) Mädelegabel (2 644 m) Urbeleskarspitze (2 632 m) Steinschartenkopf (2 615 m) Marchspitze (2 610 m) Bretterspitze (2 609 m) Bockkarkopf (2 608 m) Biberkopf (2 600 m)

Trettachspitze (2 595 m) Hochvogel (2 591 m) Großer Widderstein (2 533 m) Rauheck (2 385 m) Geißhorn (2 366 m) Schafalpenköpfe (2 320 m) Großer Daumen (2 280 m) Leilachspitze (2 276 m) Schneck (2 268 m) Höfats (2 259 m)

Allgauské Alpy odvodňuje sústava troch riek. V centrálnej časti sa o to stará rieka Iller, ktorá sa vlieva do Dunaja. V južnej a východnej časti odvádza vodu z pohoria Lech takisto vlievajúca sa do Dunaja. Západ odvodňuje potok Bregenzer Ache smerujúci do Bodamského jazera a ďalej do Rýna. Cez Allgauské Alpy sa tiahne hlavné európske rozvodie Severného mora a Čierneho mora. Allgauské Alpy nie sú príliš bohaté na jazerá ako mnohé iné alpské pohoria (Nízke Taury). Tými najväčšími sú: Alpsee, Vilsalpsee, Haldensee, Seealpsee a Freibergsee a Geissalpsee. V pohorí nájdeme ešte niekoľko desiatok menších horských jazier. Porovnanie ale znesú napr. s Pyrenejami alebo kalifornskou Sierrou Nevadou.

Ľadovec

Hoci je priemerná výška v Alpách, po ktorú klesá spodná hrana ľadovca okolo 2 800 – 3 000 m, zachovali si dodnes Algauské Alpy jeden naozajstný ľadovec. Ide o Schwarzmilzferner. Nachádza sa v hlavnom hrebeni na južnej strane vrcholu Madelegabel a juhovýchodnom svahu Hochfrottspitze. Sú dva jasné dôvody pre existenciu tohto ľadovca až do dneška. V mieste kde ľadovec leží je mierny sklon svahu o pomerne veľkej ploche. Táto plocha je zatienená juhovýchodnou skalnou stenou Hochfrottspitze a teda po celý deň bez slnečných lúčov. Ďalším dôležitým faktorom je väčšinou obrovská snehová pokrývka, zahaľujúca každoročne Algauské Alpy. Cesta Heilbronner Weg vedie priamo po ľadovci Schwarzmilzferner. Pre neprítomnosť trhlín však nie je nebezpečná a jej prekonanie nevyžaduje ľadovcovú výzbroj. Vplyvom súčasného trendu otepľovania klímy sa aj Schwarzmilzferner zmenšuje a predpoveď je, že do 25 rokov zmizne nadobro.

Allgauské Alpy sú spojené alebo oddelené od susedných pohorí cestami. Medzi priesmykom Riedbergpass a údolím Tannheimer Tal sa tiahne cesta v dĺžke 65 km pozdĺž celého hlavného hrebeňa. Riedbergpass (1 406 m) spája údolie Illertal s Bregenzerwaldgebirge. Najdôležitejšou spojnicou vedúcou cez masív je cesta č. 308 vedúca z Reutte do nemeckého Sonthofen, ktorá prekonáva vo výške 1 180 m a stúpaním 7% cestné sedlo Oberjoch. Najvyšším priesmykom pohoria je Hochtannbergpass (1 676 m). Ten od seba oddeľuje údolia Lechtal a Bregenzer Tal a je zároveň rozvodím Rýna a Dunaja. Zaujímavá je dolina Tannheimer Tal dosiahnuteľná iba cez priesmyky (Oberjoch, Gaichtpass). Z dediny Bizau vedie dovnútra západného masívu pohoria mýtna cesta až k budovám Schönenbach. Turisticky najnavštevovanejšia je dolina Kleinwalsertal a známe zimné stredisko Oberstdorf.

V Allgauských Alpách je turistom k dispozícii celkom 24 horských chát. Väčšina z nich sa nachádza vo veľhorách a je dostupná len niekoľkohodinovými pešími túrami. Niektoré chaty sú situované v údolí. Najvyššie leží Herman-von-Barth-Hütte (2 131 m). Najväčšiu kapacitu má obrovská chata Rappenseehütte s viac ako 350 lôžkami.

• Bad Kissinger Hütte(1 792 m), otvorená od začiatku mája do konca októbra, 65 lôžok, dĺžka výstupu: Pfronten-Steinach 2 hod.
• Edmund-Probst-Haus (1 930 m), otvorená od konca mája do polovice októbra, v zime len cez víkendy, 125 lôžok, dĺžka výstupu: Oberstdorf 3 hod.
• Fiderepasshütte (2 067 m), otvorená od konca mája do polovice októbra, winterraum s 10 miestami, 100 lôžok, dĺžka výstupu: Mittelberg 2 hod.
• Grüntenhaus (1 540 m), otvorená len cez leto (okrem pondelka) a v zime len cez víkendy
• Haldenseehaus (1 150 m), otvorená celoročne, 100 lôžok
• Haus Schattwald (1 100 m), otvorená celoročne, 42 lôžok, výstup od Schattwald, časti mesta Fricken
• Hermann-von-Barth-Hütte (2 131 m), otvorená od polovice júna do konca októbra, 53 lôžok, dĺžka výstupu: Elbigenalp 3,15 hod.
• Kaufbeurer Haus (2 007 m), otvorená od jari do Turíc, 50 lôžok, Winterraum s 14 miestami, dĺžka výstupu: Hinterhornbach 2,75 hod.
• Kemptner Hütte (1 846 m), otvorená od polovice júna do polovice októbra, 285 lôžok, winterraum s 26 miestami, dĺžka výstupu: Oberstdorf 3 hod.
• Landsberger Hütte (1 810 m), otvorená od jari do polovice októbra, 200 lôžok, winterraum s 16 miestami, dĺžka výstupu: Tannheim 1,5 hod.
• Mahdtalhaus (1 100 m), celoročne otvorená, 34 lôžok, dĺžka výstupu: Riezlern 0,25 hod.
• Mindelheimer Hütte (2 058 m), otvorená od polovice júna do polovice októbra, 120 lôžok, winterraum s 12 miestami, dĺžka výstupu: Mittelberg 3 hod.
• Otto-Mayr-Hütte (1 530 m), otvorená od konca mája do konca októbra, 84 lôžok, dĺžka výstupu: Musa, lanovka 1 hod.
• Otto-Schwegler-Hütte (1 070 m), celoročne otvorená, 50 lôžok, dĺžka výstupu: Gunzesried 0,5 hod.
• Prinz-Luitpold-Haus (1 846 m), otvorená od začiatku júna do konca októbra, 162 lôžok, winterraum s 16 miestami, dĺžka výstupu: Hinterstein 3 hod.
• Rappenseehütte (2 091 m), otvorená od polovice júna do polovice októbra, 342 lôžok, winterraum s 30 miestami, dĺžka výstupu: Oberstdorf 2,5 hod.
• Ravensburger Haus (950 m), celoročne spravovaná, 50 lôžok, dĺžka výstupu: Steibis 0,25 hod.
• Schwarzenberghütte (1 380 m), 42 lôžok, dĺžka výstupu: Hinterstein 0,75 hod.
• Schwarzwasserhütte (1 620 m), otvorená od polovice júna do polovice októbra a v zime od Vianoc do polovice marca, 71 lôžok, dĺžka výstupu: Hirschegg 1,5 hod.
• Staufner Haus (1 634 m), otvorená od konca mája do konca októbra, 86 lôžok, dĺžka výstupu: Steibis, stanica lanovky Hochgratbahn-Bergstation 0,25 hod.
• Tannheimer Hütte (1 760 m), otvorená od mája do októbra, 22 lôžok, dĺžka výstupu: Nesselwängle 1,5 hod.
• Waltenberger-Haus (2 085 m), otvorená od polovice mája do polovice októbra, 66 lôžok, dĺžka výstupu: Oberstdorf 3 hod.
• Willi Merkl-Gedächtnis-Hütte (1 550 m), otvorená od polovice mája do polovice októbra, 38 lôžok, dĺžka výstupu: Musa, stanica lanovky Füssener-Jöchl-Bahn: 1 hod.

1. ↑ Názvy geografických objektov z územia mimo SR [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2011-06-01, [cit. 2016-04-01]. Dostupné online.

• Rakúske Alpy

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Allgauské Alpy

• allgaeuer-alpen.net Archivované 2007-08-28 na Wayback Machine – po nemecky

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Allgäuské Alpy na českej Wikipédii.