Trends in LIMS

Ílovec Usadená hornina
Ílovec z oblasti Ružomberka vo Veľkej Fatre
Zloženie
Hlavné minerály	ílové minerály
Akcesórie	biologické zvyšky, kremeň, kalcit, muskovit, skupina živca
Vlastnosti
Textúra	masívna
Farba	šedá, hnedá, tmavošedá
Portál vied o Zemi

Ílovec je názov usadenej horniny tvorenej v prevažnej miere (viac ako dve tretiny) ílom - časticami najmenšej veľkosti (menej ako 0,0020 mm). Viac zrnité horniny sa nazývajú kalovce, prípadne prachovce. Íly sú vo všeobecnosti jednou z hlavných zložiek pôd.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ílové minerály

Základnou zložkou ílovcov sú ílové minerály, resp. iné častice pelitickej veľkosti. Ílové minerály sú skupina hydratovaných hlinitokremičitanov s vrstevnatou štruktúrou, pričom jednotlivé vrstvy sú kremičité (tetraédrické - jednotlivé atómy kremíka sú obklopené štyrmi atómami kyslíka) a/alebo hlinité (oktaédrické, kde je každý atóm hliníka obklopený šiestimi atómami kyslíka). Atómy hliníka môžu byť nahradené železom alebo horčíkom. Potom sa táto vrstva nazýva gibbsitová alebo brucitová (podľa minerálov ktoré by vznikli, keby bola vrstva vyjadrená chemickým zložením).

V medzivrstvových medzerách sa vďaka van der Waalsovým silám pútané cudzie katióny alebo molekuly (voda, K⁺, Ca²⁺, OH⁻). Niektoré ílové minerály (montmorillonit, illit) majú schopnosť zväčšovať svoj objem pri absorpcii vody, čo je častá príčina zmeny objemu ílových pôd po daždi.

Medzi hlavné ílové minerály patrí montmorillonit, kaolinit, haloyzit, berthierit, nontronit, chlority, glaukonit, sepiolit, palygorskit. Z ostatných minerálov sa v ílovcoch môže vyskytovať kremeň, muskovit, kalcit a organické zvyšky. V prípade obsahu karbonátov medzi 25% až 75% možno horninu označiť ako slieň alebo slieňovec.

Podobne ako ostatné ílové sedimenty je ich akumulácia spojená s pomalými prúdmi, prevažne vo vodnom no i v suchozemskom prostredí. Sú preto časté v jazerách, deltách riek, alebo hlbokomorských oblastiach. Ílovce vznikajú diagenetickou premenou ílov. Prvotným procesom je vytesňovanie vody z medzivrstiev. Čerstvé íly obsahujú 70 až 90 % vody, v hĺbke 1 km je to už len 30 %. Aby bola strata vody takmer stopercentná, je potrebné aj zvýšenie teploty na 100 °C a hĺbku 2 až 4 km^[1]. Pri vyšších teplotách dochádza aj k premene jednotlivých minerálov a postupnému bridličnateniu ílovcov.

Ílovce patria medzi najbežnejšie usadené horniny. Ílovce sa v Západných Karpatoch vyskytujú v treťohorných panvách^[2] a spolu s ílovitými bridlicami tvoria tenké polohy medzi vrstvami pieskovcov vo flyši. Sú jednou z typických hornín flyšového pásma Západných Karpát.

1. ↑ Vozárová, A., 2000. Petrografia sedimentárnych hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 170 s.
2. ↑ http://www.mineraly.sk prístup 25.7.2008

• Zoznam hornín

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému ílovce.