The US FDA’s proposed rule on laboratory-developed tests: Impacts on clinical laboratory testing
Obsah
Dubna | |||
mesto | |||
Dubna
| |||
|
|||
Oficiálny názov: Дубна | |||
Štát | Rusko | ||
---|---|---|---|
Federálny okruh | Centrálny federálny okruh | ||
Oblasť | Moskovská oblasť | ||
Nadmorská výška | 125 m n. m. | ||
Súradnice | 56°45′00″S 37°09′00″V / 56,75000°S 37,15000°V | ||
Rozloha | 70,44 km² (7 044 ha) | ||
Obyvateľstvo | 70 651 (2010) | ||
Hustota | 1 003 obyv./km² | ||
Založenie | 1956 | ||
- Štatút mesta od | 1956 | ||
Časové pásmo | UTC +4 | ||
Tel. predvoľba | +749621 | ||
Automobilový kód | 50, 90, 150, 190 | ||
Wikimedia Commons: Dubna | |||
Webová stránka: naukograd-dubna.ru | |||
OpenStreetMap: mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Dubna (rus. Дубна) je mesto v Moskovskej oblasti v Rusku.
Bola založená v 1. polovici 20. storočia, štatút mesta získala v roku 1956. Žije tu asi 60 tisíc obyvateľov. Mestom preteká najdlhšia rieka Európy Volga.
Nachádza sa tu Spojený ústav jadrového výskumu v Dubne, medzinárodné výskumné centrum jadrovej fyziky, jedna z najväčších vedeckých inštitúcií v Rusku. Členom ústavu je v súčasnosti aj Slovensko[1]. Sídlo tu má aj spoločnosť MKB Raduga, špecializovaná na vývoj raketových systémov, vďaka tomu sa mestu niekedy hovorí „ruské Silicon Valley“.[chýba zdroj]
V Dubne bolo syntetizované lawrencium, paralelne s jeho syntézou v Berkeley.[2] Podľa Dubny je pomenovaný chemický prvok dubnium.
Referencie
- ↑ Spojený ústav jadrového výskumu
- ↑ Encyclopedia of Physical Science an Technology. Ed. Robert A. Meyers. 3. vyd. [s.l.] : Elsevier, 2001. 18 zv. (15453 s.) ISBN 978-0-12-227410-7. Kapitola Actinide Elements, s. 211-236. (po anglicky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dubna