The US FDA’s proposed rule on laboratory-developed tests: Impacts on clinical laboratory testing

Dejiny poľnohospodárstva sú približne také dlhé ako dejiny ľudstva. Obrábanie pôdy sa vyvíjalo nezávisle v rôznych zemepisných oblastiach v závislosti od klimatických a miestnych podmienok.

Vznik poľnohospodárstva

kamenný kosák na zber úrody pochádzajúci z roku 3000 pred Kr., múzeum Field Museum of Natural History, USA

Rané začiatky poľnohospodárstva pripadajú do čias, keď človek - lovec začal chovať v zajatí mláďatá zvierat, ktoré lovil pre mäso a kožušiny. Takto si ľudia zabezpečili zásoby mäsa pre obdobia slabých úlovkov a neskôr začal využívať aj iné produkty pri zachovaní života zvierat ako mlieko, vajcia, perie, pracovnú silu a pod. Tento spôsob života umožňoval usadiť sa na jednom mieste na dlhšiu dobu. Človek začal klčovať les a vytvárať prvé obrábané polia, na ktorých pestoval vybrané rastliny s určitými vlastnosťami. Boli to prevažne divé formy tráv s veľkými semenami - predchodcovia obilnín. Takto si zabezpečoval výživu aj rastlinnou potravou a krmivo pre chované zvieratá.

Najstaršie dôkazy tejto skutočnosti pochádzajú z rokov 9500 - 8000 pred Kr. z Mezopotámie. V tom čase bola bohato osídlená rastlinstvom. Prevahu v pestovaní mala pšenica. Okolo roku 7000 pred Kr. bolo doložené siatie plodín a zber úrody v Egypte a o 1000 rokov neskôr bolo obrábanie pôdy rozšírené pozdĺž brehov rieky Níl. Približne v tom čase sa poľnohosp. vyvíjalo aj na ďalekom východe s rozdielom hlavnej pestovanej plodiny, ktorou bola ryža. Od roku 5000 pred Kr. sa vyvíjalo jadro agrotechnických postupov, intenzívne poľnohospodárske využívanie krajiny, cieľavedomé umelé zavlažovanie polí a využívanie špecializovanej pracovnej sily.

V praveku (8 tis. až 6 - 4 tis. rokov pred Kr.) sa postupne objavuje využívanie dreveného radla na oranie polí, kamenný kosák na zber úrody obilnín. V súvislosti s intenzívnejším hospodárením a zvyšovaním úrod sa zdokonaľovali zásobníky na uskladnenie obilia a drvidlá obilných zŕn na výrobu prvej múky. Táto múka sa však nepodobala dnešnej hladkomletej múke, ale skôr nahrubo drvenému zrnu.

Staroveké poľnohospodárstvo

Starovek sa vymedzuje časovo do 3000 pred Kr. až 500 rokov po Kr., geograficky do oblasti Stredomoria a susediaceho územia, Čínu, Indiu a Blízky východ.

V staroveku sa začatím využívania bronzu a hlavne železa výrazne zdokonaľovalo náradie využívané v poľnohospodárstve. Objavujú sa prvé motyky a kosáky. Pred rozsiahlejším rozšírením železa sa stále využívali aj kamenné kosáky. Vynájdením podkovy sa začínajú prvé pokusy podkúvania koní. 3000 rokov pred Kr. bolo vynájdené koleso, zdokonaľuje sa konský postroj a tým aj celý spôsob prepravy. 1000 r. pred Kr. sa začali drevené lopaty obíjať plechom, neskôr boli používané celoželezné.

V staroveku prebieha urbanistická revolúcia, vznikajú veľké mestá, s čím je spojený vznik sýpok, veľkých stajní a zásobníc poľnohospodárskej produkcie. Zdokonaľuje sa spracovávanie poľnohospodárskych produktov, uplatňuje sa sušenie, pečenie, varenie, údenie a kvasenie. Dokonca sa objavuje prvá výroba vína. Začína sa uplatňovanie individuálneho vlastníctva pôdy.

Rozmach sa zaznamenáva aj v technických poľnohospodárskych stavbách, ako zavlažovacie kanály v Mezopotámii, regulačné práce na rieke v Číne a Rimanské akvadukty, ktoré mali gravitačný rozvod vody.

Ďalším významným pokrokom v staroveku bolo vynájdenie vodného kolesa. 600 r. pred Kr. bolo vyvinuté čerpacie koleso na prečerpávanie vody. Tento vývoj umožnil zavedenie používania rotačných mlynov obilia. 500 r. pred Kr. boli prvýkrát použité nožnice na strihanie oviec. V krajinách kultúrneho východu sa 200 r. pred Kr. bol vyvinutý prvý ťažký železný pluh.

Stredoveké poľnohospodárstvo

Stredovek (r. 500 – 1500) je obdobie všeobecnej stagnácie vedy, hlavne v oblasti biológie. Nástupom feudalizmu rastie moc cirkvi, ktorá potláča akékoľvek názory odporujúce cirkevným autoritám.

V 6. storočí bol v západnej Európe inovovaný železný pluh s krájadlom, radlicou a odhrňovadlom na obracanie pôdy pri oraní, ako základnom spracovaní pôdy. Pribudli ďalšie náradia ako brány, kosa, cepy a vidly. Živočíšna výroba bola v strednej a západnej Európe zatiaľ na veľmi nízkom stupni vývoja. Ošípané sa voľne pásli v bukových lesoch. Až neskôr sa začali chovať v chlievoch a kŕmiť odpadkami z kuchyne. Hlavnou záprahovou silou bol vôl.

Na druhej strane v tomto období Arabi už poznali pojem plemena, v chovoch praktikovali čistokrvnú plemenitbu a dokonca primitívne umelé oplodňovanie koní. V 9. storočí začali Arabi destilovať alkohol. Do Európy od nich preniká vodné koleso. Začína sa využívať vodná energia na pohon mlynov. Z Číny preniká do Európy dokonalejší postroj s hydraulickým remeňom. V 10. storočí prenikol do Európy aj chmeľ, čím sa podnietila výroba piva. Začal sa pohon mlynov aj na veterné kolesá. Vynájdením striedania plodín sa zvýšila poľnohospodárska výkonnosť.

V 12. storočí typický feudálny veľkostatok vyžadoval 350 – 800 ha ornej pôdy a rovnaké množstvo iných predpísaných druhov pôd ako močiarov, lesov a pastvín. Majitelia veľkostatkov mali šľachtický titul. Samotný veľkostatok bola samostatná komunita, na čele šľachtic, často mal titul lord, vlastnil jednu alebo viac dedín, ktorých obyvatelia - roľníci pracovali na poliach veľkostatku. Súčasťou veľkostatku bol kostol a často aj fara. Farár vlastnil pôdu mimo feudálneho veľkostatku, ktorú obrábal sám alebo na nej pracovali roľníci z dedín. Roľníci zabezpečovali úrodu plodín a dostatok mäsa pre lorda a kráľovskú armádu a platili dane. Režim obrábania pôdy bol prísne predpísaný, orná pôda bola rozdelená na tri časti. Jedna bola na jeseň obsiata pšenicou alebo ražou, druhá na jar jačmeňom, ražou, fazuľou alebo hrachom a tretia časť ležala ľadom, teda nebola obrábaná. Polia sa obrábali volmi a v čase zberu úrody sa všetci, teda aj ženy a deti, zapájali do prác na poli. Po zbere úrody sa na polia vypúšťali hospodárske zvieratá. Roľníci mohli tri dni v týždni pracovať na vlastnej pôde, ak nejakú vlastnili.

Okolo roku 1300 sa začal väčší rozvoj chovu oviec na produkcie vlny. Rozvoj textilného priemyslu výrazne pozitívne ovplyvnil rentabilitu produkcie ovčej vlny. V tom čase sa v okolí stredovekých miest začalo rozvíjať pestovanie zeleniny a produkovanie denných produktov hospodárskych zvierat ako mlieko a vajcia.

Nezávislosť feudálnych veľkostatkov ovplyvnili vojny v 14. a 15. stor. a rozšírenie morovej epidémie. Väčšina dedín bola vyhubená, orná pôda s výnimkou najlepších pestovateľských oblastí ostávala neobrobená a opustená.

Po roku 1492 nastali veľké globálne zmeny oblastí pestovania plodín. Kukurica a zemiaky boli dovezené do Európy a pšenica do Ameriky.

16. – 19 storočie

V 16. storočí sa postupne opravujú vedecké názory, ktoré boli dovtedy preberané zo staroveku. Stúpala európska populácia, čo spôsobilo opätovné oživenie poľnohospodárstva. Nové ekonomické teórie sa zavádzali aj do poľnohospodárstva, čím pozitívne ovplyvňovali aj produkciu.

V tomto období prebiehala rozsiahla kolonizácia sveta, kolonizovali sa nové oblasti, ktoré boli charakteristické špecifickými podmienkami aj poľnohospodárskou výrobou. Pestovali sa nové plodiny ako tabak, bavlna, cukrová trstina, a čajovník. Kolónie museli produkovať oveľa viac ako len pre potreby kolonizačnej krajiny, ale aj na obchodovanie. Často sa v poľnohospodárstve využívali otroci ako zdroj lacnej pracovnej sily

V 17. storočí vedecká revolúcia podnietila experimentovanie aj v oblasti poľnohospodárstva. Zlepšovanie pestovateľských technológií viedlo k zvyšovaniu priemerných úrod. Začína sa siatie do riadkov. V zootechnickej praxi boli vyvinuté nové plemená hovädzieho dobytka a oviec. Napredovanie biologických vied ovplyvňovalo aj poľnohospodárstvo. Zlepšujú sa teoretické vedomosti poľnohospodárov. V roku 1628 bol napr. správne popísaný krvný obeh.

V roku 1606 bola vynájdená výroba čokolády, v roku 1636 bola vyvinutá mechanická mláťačka, ktorá prispieva k znižovaniu zberových strát pri ručnom mlátení. Od roku 1647 sa používa hydraulický lis na získavanie štiav z plodov ovocia. Od roku 1660 začínajú v Anglicku majitelia veľkých plôch poľnohospodárskej pôdy dávať svoje majetky do prenájmu malým nezávislým farmárom.

Na začiatku 18. storočia sú vďaka dôkladnej selekcii (výber) kultivarov úrody hlavných poľnohospodárskych plodín niekoľkonásobne vyššie oproti dosahovaným úrodám v stredoveku. Koncom 18 storočia začínajú experimenty hybridizácie rastlín, čo znamenalo veľký pokrok v šľachtiteľských začiatkoch. Pravidlá striedania plodín, vrátanie striedanie strukovín (bôbovitých rastlín) a obilnín boli viac zaužívané. Priemyselná revolúcia ovplyvnila pozitívnym smerom aj poľnohospodárstvo. Chov hospodárskych zvierat sa stáva samostatným odvetvím poľnohospodárstva, uplatňuje sa zámerná selekcia hospodárskych zvierat. Karl Linné zostavil binomickú nomenklatúru (rod-druh), ktorá sa stala základom dnešnej systematiky živých organizmov.

V 18 storočí stúpa ohradzovanie pozemkov. Vlastníci pôdy vedeli presnejšie lokalizovať svoje polia a pastviny predtým zvyčajne využívané spoločne.

20. storočie

S rapídnym rastom mechanizácie na konci 19. a na začiatku 20. storočia, konkrétne s rozvojom traktorov, mohli byť úlohy farmárov splnené rýchlejšie, ako kedykoľvek predtým. Tieto pokroky, spojené s rýchlo sa rozvíjajúcim výskumom v oblasti inovácie v poľnohospodárstve, viedli najmä k rozvoju moderných fariem v USA, Argentíne, Izraeli, Nemecku, ktoré boli charakteristické tým, že produkovali veľké množstvá vysoko kvalitných poľnohospodárskych produktov. Rozvoj železníc, diaľnic, a zvýšené používanie kontajnerových lodí a používanie zariadení na chladenie v rozvojových krajinách, boli základom pre rozvoj mechanizovaného poľnohospodárstva, ktoré dovoľoval aby sa prevoz tovarov mohol uskutočniť aj na veľké vzdialenosti. Kým umelé hnojivá a pesticídy existovali už v 19. storočí, ich používanie narástlo hlavne na začiatku 20. storočia. V roku 1960, zelená revolúcia znamenala, že západné praktiky v používaní umelých hnojív a pesticídov sa preniesli takmer do celého sveta, ale s rôznym úspechom.