The US FDA’s proposed rule on laboratory-developed tests: Impacts on clinical laboratory testing

Berlín
nem. Berlin
Hlavné mesto Nemeckej spolkovej republiky a spolkový mestský štát
Vlajka Erb
Štát	Nemecko
Spolková krajina	Berlín
Rieky	Spréva, Havola
Stred	34 - 115
- súradnice	52°31′S 13°24′V / 52,517°S 13,400°V / 52.517; 13.400
Rozloha	891,68 km² (89 168 ha)
Obyvateľstvo	3 748 148 (31.12.2018)
Hustota	4 203 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1244
Primátor	Franziska Giffey (SPD)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	10001 – 14199
Telefónna predvoľba	+49(0)30
EČV	B
Wikimedia Commons: Berlin
Webová stránka: http://www.berlin.de
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Berlín (nem. Berlin) je mesto vo forme mestského štátu a hlavné mesto Nemecka. Po zjednotení Nemecka a východnej a západnej časti mesta, patrí k najväčším mestám v Európe. Je druhé najľudnatejšie mesto a ôsme čo sa týka mestského územia v rámci Európskej únie.^[1] Ležiace v severovýchodnom Nemecku je centrom európskeho metropolitného regiónu Berlin/Brandenburg pozostávajúceho z 6 miliónov ľudí z viac ako 190 krajín.^[2]

Berlín je významným centrom kultúry, politiky, médií a vedy v Európe.^[3][4] Základom ekonomiky sú hlavne služby zahŕňajúce oblasť rozličného druhu ako mediálne korporácie, environmentálne služby, dejiská kongresov atď. Mesto tiež slúži ako kontinentálne centrum pre leteckú a železničnú dopravu,^[5][6] a tiež je najnavštevovanejšou turistickou destináciou v EÚ.^[7] Z priemyselného odvetvia sú rozšírené: optoelektronika, informačné technológie, farmaceutický priemysel, biomedicínske inžinierstvo a biotechnológia.

Metropola je domovom pre svetoznáme univerzity, výskumné inštitúcie, športové podujatia, orchestre, múzeá a osobnosti.^[8] Jeho mestská krajina a historické dedičstvo z neho urobili obľúbené miesto pre medzinárodné filmové produkcie.^[9] Mesto je tiež známe pre jeho festivaly, rozmanitú architektúru, nočný život, súčasné umenie, rozsiahlu sieť verejnej dopravy a pre jeho vysoký životný štandard.^[10]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Berlína

Prvá historicky doložená zmienka o Berlíne pochádza z roku 1244. Roku 1451 sa Berlín stáva vládnym mestom brandenburských markgrófov a kurfirstov, 1701 potom hlavným mestom Pruského kráľovstva, 1871 hlavným mestom novo založenej Nemeckej ríše. Berlín bol v minulosti tolerantným mestom, kde našlo útočisko veľa prenasledovaných utečencov, okrem iných aj hugenoti z Francúzska (po roku 1685) a protestanti z Čiech (po roku 1730), ktorých niektorí potomkovia žijúci v takzvanej Českej dedine (Böhmisches Dorf) až do druhej polovice minulého storočia ešte hovorili po česky. Berlín bol postupne hlavným mestom Pruského kráľovstva (1701 – 1918), Nemeckého cisárstva (1871 – 1918), Weimarskej republiky (1919 – 1933) a Tretej ríše (1933 – 1945).^[11]

V dvadsiatych rokoch minulého storočia sa z Berlína stáva európska metropola s bohatým politickým, vedeckým a hlavne kultúrnym životom. Tolerantnosť končí roku 1933 príchodom Hitlera k moci. V priebehu druhej svetovej vojny mesto zasiahlo najprv intenzívne bombardovanie a v od apríla 1945 aj ťažké pouličné boje a delostrelecké ostreľovanie. Po druhej svetovej vojne, keď mesto bolo z veľkej časti zničené (napr. 40 percent obytnej plochy), bol Berlín rozdelený do štyroch sektorov. Začiatkom studenej vojny sa Berlín dostal do centra konfliktov medzi víťaznými mocnosťami. Už roku 1948 došlo k Berlínskej blokáde (keď sa všetko zásobovanie západných sektorov mesta uskutočňovalo výlučne leteckým spojením) a neskôr došlo i k politickému rozdeleniu mesta, najmä po stavbe Berlínskeho múru 13. augusta 1961.

Pozri aj Štvormocenský status, Východný Berlín, Západný Berlín, Berlín – rozdelené mesto

Po páde Berlínskeho múru roku 1989 sa začala nová kapitola mesta. Berlín sa stal mestom so zázemím a hlavným mestom SRN.

Berlín leží na severovýchode Nemecka, zhruba 70 km západne od hraníc s Poľskom, je obklopený spolkovou krajinou Brandenbursko. Mestom preteká rieka Spréva (nem. Spree), vodné plochy (najmä jazerá) tvoria 6,6 % celkovej plochy; okrem mnohých parkov a podobných zelených plôch sa na území mesta nachádzajú aj lesné porasty (17,9 % celkovej plochy). Priemerná nadmorská výška je 34 m n. m. Najvyšší bod tvorí Teufelsberg, 115 m n. m. (ide o umelý násyp, vznikol zo zvyškov stavebného materiálu vybombardovaných domov).

• 
  Berlín (2014)
• 
  Berlín (2015)

Z náboženských stavieb je známy hlavne evanjelický chrám Berlínsky dóm a rímskokatolícka Katedrála svätej Hedvigy v Berlíne. V meste sa nachádza aj niekoľko synagóg a mešít. Ruiny evanjelického kostola cisára Wilhema, sú pamiatkou na bombardovanie mesta počas druhej svetovej vojny. Najvyššou stavbou v meste a druhou najvyššou stavbou v Európskej únii je televízna veža Fernsehturm na Alexanderplatz. Je vysoká 368 metrov a rozhľadňa na jej vrchole poskytuje výhľad na mesto. Najvyššou obytnou budovou je hotel Park Inn Berlin Alexanderplatz z roku 1970, ktorý je vysoký 123 metrov.

Medzi významné stavby postavené v renesančnom slohu patrí Rotes Rathaus, radnica postavená v rokoch 1861 a 1869. Budova Ríšskeho snemu je súčasné sídlo nemeckého parlamentu. Ikonickou fotografiou sa stalo vztýčenie vlajky ruských vojsk po dobytí Berlína. V roku 1957 bola v Západnom Berlíne postavená štvrť Interbau. Svetoznámi architekti ako Walter Gropius, Le Corbusier a Oscar Niemeyer tu realizovali svoje návrhy moderných obytných domov. Medzi ďalšie moderné budovy patrí komplex budov Treptowers alebo výšková budova Steglitzer Kreisel.

Medzi najznámejšie a najväčšie námestia patrí Alexanderplatz. Unter den Linden je bulvár v centre, ktorej doslovný preklad znamená „Ulica pod lipami“. Vedie smerom od Brandenburskej brány k palácu Stadtschloss. Najznámejšou ulicou v meste je Kurfürstendamm, ktorú lemujú veľké počty obchodov, hotelov a reštaurácií. Ulica, ktorú miestny nazývajú skrátene Ku'damm býva porovnávaná s parížskou Avenue des Champs-Élysées. V strede mesta leží Potsdamer Platz, ktoré je súčasťou jeho modernej časti. Počas výstavby v rokoch 1997/1998 bolo najväčším staveniskom na svete^[12], dnes je centrom obchodu v Berlíne.

• Großer Tiergarten (park) - Jeden z najväčších mestských parkov v Nemecku sa nachádza v rovnomennej štvrti (Tiergarten). Tiergarten park hraničí s Postupimským námestím a Brandenburskou bránou, v strede sa nachádza Víťazný oblúk a jeho severná časť je ohraničená riekou Sprévou. Je najviac navštevovaným parkom v Berlíne.
• Mauerpark - Tento park s výhľadom na televíznu vežu je známy hlavne svojím blším trhom. V nedeľu sa v parku koná aj karaoke a počas roka aj rôzne podujatia.
• Tempelhofer Feld (park) - Pôvodne letisko používané na vojenské cvičenia Tempelhofer Feld je dnes parkom a priestorom na zábavu a oddych. Nachádza sa tam cyklistická, bežecká, korčuliarska a skateboardingová dráha, priestor na venčenie psov, plocha na grilovanie či piknik.
• Najvýznamnejšia záhrada, v ktorej sa platí vstupné je Botanischer Garten v Lichterfelde.
• Zoo Berlín je jedna z najväčších a najstarších zoologických záhrad v Európe.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam najväčších miest Európskej únie

• 
  Veková pyramída obyvateľstva 2020
• 
  Mladí zakladatelia v Berlíne 2014
• 
  Obyvateľstvo 1880-2016

Už Západný Berlín sa vyznačoval relatívne vysokým podielom cudzincov. Z celkového počtu 1,8 milióna obyvateľov (v roku 1989) v meste bývalo napr. 128 000 obyvateľov tureckej národnosti (40 % všetkých cudzincov). Celkový počet občanov inej ako nemeckej národnosti bol koncom roku 2020 778 420 (21 % obyvateľstva mesta). K najväčším národnostným menšinám patrí:^[13] Turecko (98.814, ktorej príslušníci žijú v Berlíne čiastočne už v tretej a štvrtej generácii), Poľsko (55.593), Sýria (40.574), Taliansko (31.355), Bulharsko (30.645).

V Berlíne ďalej žije veľký počet občanov štátov Európskej únie (2020 vyše 20 % všetkých cudzincov), existuje tu aj najväčšia židovská obec v Nemecku (13 000 členov). Tieto čísla samozrejme treba brať s rezervou. Nemecko nerozlišuje medzi národnostnou a štátnou príslušnosťou. V Berlíne žije napríklad aj veľká skupina takzvaných vysťahovalcov z krajín bývalého ZSSR, ktorí akýmkoľvek spôsobom preukázali svoj nemecký pôvod a získali tým nemecké občianstvo. Aj keď ich znalosti nemčiny sú v mnohých prípadoch slabé, nie sú vo vyššie uvedených číslach zachytení.

Spolková krajina Berlín je popri Hamburgu a Brémach jedným zo troch mestských štátov Spolkovej republiky Nemecko. Na čele mesta stojí primátor (regierender Bürgermeister), volený poslaneckou snemovňou (Abgeordnetenhaus), ktorý vymenúva jednotlivých senátorov výkonného orgánu mesta, ktorým je senát. Sídlom berlínskeho senátu je dnes takzvaná Červená radnica v štvrti Berlin-Mitte. Poslanecká snemovňa má byť volená každých päť rokov.

Z berlínskych primátorov, ktorých známosť presiahla hranice mesta, možno spomenúť nasledujúcich: Ernst Reuter (SPD, 1948 – 1953), Willi Brandt (SPD, 1957 – 1966, neskôr kancelár SRN), Richard von Weizsäcker (CDU, 1981 – 1984, neskôr prezident SRN), Eberhard Diepgen (CDU, 1984 – 1989 a 1991 – 2001), (všetci zo Západného Berlína), Klaus Wowereit (SPD, 2001 – 2014.

V spolkových orgánoch Nemecka je Berlín zastúpený 23 mandátmi v spolkovom sneme a 4 mandátmi v spolkovej rade.

Primátorom Berlína je od 21. decembra 2021 politik SPD Franziska Giffey.

Pozri aj Berlín – rozdelené mesto (administratívne delenie podľa spojeneckých sektorov, aj poznámky k terminológii názvov mesta).

Berlín sa tradične delí na obvody (Bezirk). Po zjednotení mesta mal Berlín 23 obvodov, zákonom o územnej reforme z roku 1998 bol ich počet k 1. januáru 2001 znížený na 12. Jednotlivé obvody (počet obyvateľov koncom roku 2014):

č.	obvod	km²	obyv.
1	Berlin-Mitte	39,47	356 506
2	Friedrichshain-Kreuzberg	20,16	275 691
3	Charlottenburg-Wilmersdorf	64,72	326 354
4	Lichtenberg	52,29	268 465
5	Marzahn-Hellersdorf	61,74	256 173
6	Neukölln	44,93	325 716
7	Pankow	103,01	384 367
8	Reinickendorf	89,46	254 000
9	Spandau	91,91	230 419
10	Steglitz-Zehlendorf	102,50	299 268
11	Tempelhof-Schöneberg	53,09	335 767
12	Treptow-Köpenick	168,42	249 440

Už dlhú dobu sa uvažuje o zlúčení Berlína s Brandenburskom. V referende roku 1996 to bolo však zamietnuté (najmä voličmi v Brandenbursku, okrem iného vzhľadom na veľkú zadlženosť Berlína). Termín nového referenda nie je zatiaľ stanovený.

Budapešť, Maďarsko, 1991 Brusel, Belgicko, 1992 Buenos Aires, Argentína, 1994 Istanbul, Turecko, 1988 Jakarta, Indonézia, 1993 Londýn, Spojené kráľovstvo, 2000 Los Angeles, USA, 1967 Madrid, Španielsko, 1988

Moskva, Rusko, 1990 Mexiko, Mexiko, 1993 Paríž, Francúzsko, 1987 Peking, Čína, 1994 Praha, Česko, 1995 Taškent, Uzbekistan, 1993 Tokio, Japonsko, 1994 Varšava, Poľsko, 1991 Windhoek, Namíbia, 2000

Bližšie informácie v článkoch: Berlín – financie a hospodárstvo a Ekonomika Berlína

Medzi najrýchlejšie rastúce hospodárske odvetvia v Berlíne patria informačné a komunikačné technológie, sektor dopravy, vedecko-výskumný sektor, mediálny a hudobný, reklamný sektor, dizajn, biotechnológie, medicínske inžinierstvo. Vedecko-výskumný park Berlin-Adlershof patrí medzi 15 celosvetovo najväčších. Vývoj a výskum má pre mesto veľký hospodársky význam. Región Berlína patrí medzi s najväčším počtom každoročne podaných vedeckých a technických patentov.^[14] Celková zadlženosť mesta (Land Berlin) dosahovala začiatkom roku 2020 63,7 miliárd €, a to pri HDP mesta vo výške 154,5 miliárd € (roku 2020).^[15]

• 
  Charité
• 
  Siemens
• 
  Bayer Pharma
• 
  Továreň firmy BMW

Berlín je dobre napojený na celonemeckú aj európsku sieť diaľnic. Okolo Berlína vedie vonkajší, celkom uzatvorený diaľničný okruh.

Aj železničné spojenie je uspokojivé. Najväčšie vlakové stanice sú Zoologischer Garten, Ostbahnhof a Hauptbahnhof.

Letisko Berlín-Braniborsko je medzinárodné letisko nachádzajúce sa v Schönefelde južne od stredu Berlína. Otvorené bolo 31. októbra 2020 a trvalo sa tým uzavrú letisko Tegel a Schönefeld.

Sieť mestskej hromadnej dopravy patrí k najhustejším medzi európskymi mestami. Ide o kombináciu nasledujúcich dopravných prostriedkov (2021):

• mestská rýchlodráha (S-Bahn alebo Stadtschnellbahn), siahajúca ďaleko za mestské hranice (dĺžka trasy 331,5 km, 168 staníc, z toho 36 na území Brandenburska, 16 línií)^[16]
• metro (U-Bahn), čiastočne nadpovrchové (dĺžka trasy 155 km, 175 staníc, 9 línií)
• autobusová doprava (dĺžka trasy 1 675 km, 201 línií)
• električková doprava, najmä v bývalých východných obvodoch mesta (dĺžka trasy 196 km, 803 staníc, 22 línií)
• Diaľnica: A 10, A 100, A 103, A 104, A 111, A 113, A 115, A 117

• Univerzity: Slobodná univerzita, Humboldtova univerzita, Univerzita umenia v Berlíne, a Technická univerzita, okrem toho ďalšie vedecké a výskumné zariadenia a inštitúty
• Počet študentov v akad. roku 2020/2021: 199.421^[17]

• 
  Technická univerzita
• 
  Humboldtova univerzita
• 
  European School of Management and Technology
• 
  Slobodná univerzita

1901 Jacobus Henricus van ’t Hoff 1901 Emil Adolf von Behring 1902 Emil Fischer 1902 Theodor Mommsen 1905 Adolf von Baeyer 1905 Robert Koch 1907 Albert Abraham Michelson 1907 Eduard Buchner 1908 Paul Ehrlich 1909 Karl Ferdinand Braun 1910 Otto Wallach 1910 Albrecht Kossel 1910 Paul Heyse 1911 Wilhelm Wien 1914 Max von Laue 1915 Richard Willstätter 1918 Fritz Haber 1918 Max Planck 1920 Walther Nernst 1921 Albert Einstein 1925 Gustav Ludwig Hertz 1925 James Franck

1925 Richard Adolf Zsigmondy 1928 Adolf Otto Reinhold Windaus 1929 Hans von Euler-Chelpin 1931 Otto Heinrich Warburg 1932 Werner Heisenberg 1933 Erwin Schrödinger 1935 Hans Spemann 1936 Peter Debye 1939 Adolf Butenandt 1944 Otto Hahn 1950 Kurt Alder 1950 Otto Diels 1953 Fritz Albert Lipmann 1953 Hans Adolf Krebs 1954 Max Born 1956 Walther Bothe 1986 Ernst Ruska 1991 Bert Sakmann 1994 Reinhard Selten 2007 Gerhard Ertl 2009 Herta Müller 2020 Emmanuelle Charpentier

• 1. FC Union Berlin
• Hertha BSC
• Eisbären Berlin
• ALBA Berlin
• Füchse Berlin
• Berlin Recycling Volleys
• Wasserfreunde Spandau 04
• Mercedes-Benz Arena (Berlín)
• Olympiastadion (Berlín)
• Stadion An der Alten Försterei

• WTA Berlin
• ISTAF
• Berlínský maraton
• Formula E Berlin ePrix
• DFB-Pokal (Finále)
• Majstrovstvá sveta vo futbale 2006

Berlín sa vyznačuje veľkým počtom kultúrnych a vedeckých zariadení, z ktorých niektoré dosiahli veľkú známosť a popularitu aj v zahraničí. Kultúrna pestrosť a tolerancia sa pritom traduje hlavne z čias Západného Berlína, ktorý sa stal v tomto zmysle „slobodným“ mestom podľa hesla „pre každého niečo“.

Európska filmová akadémia (EFA), založená v roku 1988 so sídlom v Berlíne, je združením združujúce celkom 4200 odborníkov z odvetvia filmového priemyslu. Zároveň každoročne vyhlasuje Európske filmové ceny, ktoré oceňujú mimoriadne diela európskej kinematografie v 24 kategóriách.

• okrem nespočetného množstva divadiel, malých foriem a kabaretov celkom tri opery: Štátna opera, Nemecká opera a Komická opera (Staatsoper, Deutsche Oper, Komische Oper)
• S kapacitou 1.895 a javiskové poschodí 2.854 metrov štvorcových (30,720 štvorcových stôp), Friedrichstadt-Palast v berlínskej štvrti Mitte je veľký najväčšou prehliadkou zámok v Európe.
• Berlínska filharmónia (kde skôr dirigoval Herbert von Karajan)

• Katedrála svätej Hedvigy v Berlíne rímskokatolícka katedrála v klasicistickom štýle z 18. storočia

Z ďalších pozoruhodností a pamiatok možno spomenúť Reichstag, Brandenburskú bránu, svetoznámu triedu Unter den Linden rovnako ako aj Karl-Marx-Allee, zámok Charlottenburg, bývalý priechod Checkpoint Charlie, East Side Gallery (zvyšok Berlínskeho múru), televíznu vežu Fernsehturm, Kurfürstendamm (bývalé „západné“ centrum mesta) a Alexanderplatz (bývalé „východné“ centrum mesta), celý nový komplex na Postupimskom námestí (Postsdamer Platz) a v najbližšom okolí (kde v deväťdesiatych rokoch minulého storočia vznikla viac menej celá nová štvrť), v neposlednom rade potom aj pamiatky v blízkom Postupime.

• Karneval kultúr (Karneval der Kulturen), veľký sprievod mestom, väčšinou na Turíce, kde sa počas asi troch dní prezentuje väčšina v Berlíne žijúcich národností (2019: asi 1,1 milióna účinkujúcich a návštevníkov)
• Berlínsky medzinárodný filmový festival (Berlinale) je jeden z najvýznamnejších svetových filmových festivalov. Od roku 1951 sa každoročne koná v Berlíne.
• Festival of Lights
• Vianočné trhy - (Weihnachtszauber Gendarmenmarkt)

• veľké množstvo múzeí, z ktorých najznámejšie sú Pergamonské múzeum, Egyptské múzeum (s originálom sošky Nofretete), Židovské múzeum
• Národné galérie

• Currywurst – typický berlínsky street food, ktorý pozostáva z klobásy poliatej kečupom, posypanej kari korením a pečiva či hranoliek
• Berliner Pfannkuchen – berlínska šiška, väčšinou plnená marmeládou
• Bockwurst – klobása z teľacieho a bravčového mäsa dochutená soľou, bielym korením a paprikou
• Königsberger Klopse – mäsové guličky so smotanovou omáčkou a zemiakmi
• Apfelschorle
• Döner Kebap
• KaDeWe

• Berlin: Die Sinfonie der Großstadt (1927) Walter Ruttmann
• One, Two, Three (1961) Billy Wilder
• Die Legende von Paul und Paula (1972) Heiner Carow
• Der Himmel über Berlin (1987) ) Wim Wenders
• Lola rennt (1998) ) Tom Tykwer
• Sonnenallee (1999) Leander Haußmann
• Good Bye, Lenin! (2002) Wolfgang Becker
• Sommer vorm Balkon (2005) ) Andreas Dresen
• Životy tých druhých (2007) Florian Henckel von Donnersmarck
• Keinohrhasen (2007) Til Schweiger
• Unorthodox (2020) Maria Schrader

• 
  Futurium, múzeum budúcnosti
• 
  Friedrichstadt-Palast
• 
  Berlínsky dóm (evanjelický)
• 
  Siegessäule
• 
  Televízna veža
• 
  Cube Berlin

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Berlín
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Berlín