The US FDA’s proposed rule on laboratory-developed tests: Impacts on clinical laboratory testing

Upraviť odkazy
O súhvezdí pozri Ďalekohľad (súhvezdie).
replika pôvodného Newtonovho teleskopu, najstaršieho reflektoru na svete
moderný ďalekohľad

Ďalekohľad je prístroj na pozorovanie vzdialených objektov zberom elektromagnetických vĺn. Veľký ďalekohľad sa v astronómii označuje i ako teleskop; tento názov sa niekedy používa pre akýkoľvek ďalekohľad. Ďalekohľad zbiera elektromagnetické žiarenie prichádzajúce z objektov veľkou plochou a lámaním a odrážaním žiarenia vytvára jeho obraz. Pôvodne (a v užšom zmysle dodnes) sa slovom ďalekohľad označoval len optický ďalekohľad.

Druhy

Umiestnenie

Pozemské ďalekohľady môžu zachytávať iba to elektromagnetické žiarenie, ktoré prepúšťa zemská atmosféra. Ide hlavne o viditeľné (optický ďalekohľad) a rádiové žiarenie (rádioteleskop), vo väčších nadmorských výškach aj infračervené žiarenie (infračervený ďalekohľad). Ostatné typy ďalekohľadov musia pracovať mimo zemskej atmosféry.

Veľké kozmické observatóriá

Odporúčané zväčšenia

Zväčšenia amatérskych astronomických ďalekohľadov

Pre ďalekohľad s priemerom objektívu D v (mm), sú odporúčané nasledovné zväčšenia:[1]

  • minimálne zväčšenie D/6, teda pre 90mm objektív zväčšenie 15x
  • pohodlné zväčšenie D/2, teda pre 90mm objektív zväčšenie 45x
  • maximálne zväčšenie D*1.4, teda pre 90mm objektív 126x

Maximálne zväčšenia však vyžadujú kvalitnú optiku, montáž ďalekohľadu i atmosfefické podmienky, inak sa získa len zväčšená machuľa.

Referencie

  1. IVAN, Peter. Príručka k ďalekohľadom. 1. vyd. Prešov : Hvezdáreň a planetárium v Prešove, 2009. 68 s. ISBN 978-80-88749-48-6. Kapitola 5. Parametre ďalekohľadu, s. 40-41.

Pozri aj

Iné projekty