The US FDA’s proposed rule on laboratory-developed tests: Impacts on clinical laboratory testing

Čilská republika
Vlajka Znak
Národné motto: špa. Por la Razón o la Fuerza (slov. Právom alebo silou)
Štátna hymna: Himno Nacional
Miestny názov
• dlhý	República de Chile
• krátky	Chile
Hlavné mesto	Santiago 33°26′ J.š. 70°40′ Z.d.
Najväčšie mesto	Santiago
Úradné jazyky	španielčina
Štátne zriadenie prezident	prezidentská republika Gabriel Boric
Vznik	12. februára 1810 vyhlásená nezávislosť
Susedia	Bolívia, Argentína, Peru
Rozloha  • celková  • voda (%)	756 096,3 km² (38.)   8150 km² (1,07 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2021)  • sčítanie (2017)  • hustota (2021)	19 678 310 (62.) 17 574 003 26/km² (198.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2022 352 mld. $ (38.) 27 629 $ (57.)
Mena	Čilské peso (CLP)
Časové pásmo  • Letný čas	(UTC-4) (UTC-4)
Medzinárodný kód	CHL
Medzinárodná poznávacia značka	CL
Internetová doména	.cl
Smerové telefónne číslo	+56

Súradnice: 33°J 71°Z / 33°J 71°Z / -33; -71

Čile, dlhý tvar Čilská republika (do roku 2000 bol slovenský pravopis týchto názvov Chile a Čílska republika), je štát v Južnej Amerike. Hlavné mesto je Santiago.

Sopka Licancabur (na severe krajiny), pohorie Andy, príroda je v Čile naozaj rozmanitá – nehostinná púšť Atacama, jazerná oblasť v povodí rieky Bío Bío s niekoľkými vyhasnutými sopkami, vodopádmi, jazerá a zasnežené vrcholky Ánd v pozadí, ľadovce a samozrejme Pacifik a Ohňová zem. Zo zvierat je možné obdivovať vicuňu, patagónsku lamu, plameniaky, pelikány, tučniaky. Hlavné mesto Santiago ponúka, tak ako všetky juhoamerické mestá - koloniálne centrum - Plaza de Armas s prezidentským palácom, prekolumbovským múzeom, a radom domov, ktoré pamätajú španielsku nadvládu.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Čile

V roku 1810 začal postupný boj o nezávislosť, ktorý bol vyvolaný hnutím v susedných kolóniách. V roku 1814 sa do boja za nezávislosť zapojila väčšina obyvateľov. V roku 1817 vojsko vedené José de San Martínom porazilo Španielov pri Chacabuco. Nasledujúci rok bola vyhlásená nezávislosť krajiny. Nedlho po tom vznikol konflikt medzi armádou a veľkými vlastníkmi pôdy, ktorý bol vyriešený v roku 1830. Nasledovalo obdobie napospol demokratických vlád až do roku 1873. V priebehu 19. stor. bolo Čile niekoľkokrát vo vojne. Nezávislosť krajiny uhájila, dokonca získala rozsiahle územie na severe. Na západe Čile získalo Veľkonočný ostrov ktorý bol anektovaný 9. septembra 1888 prostredníctvom "Zmluvy o anexii ostrova" po tom čo ostrov v roku 1877 navštívil kapitán Policarpo Toro. Po I. svetovej vojne začalo hospodárstvo krajiny upadať. Od 60. rokov 20. stor. rástla politická nestabilita. Od roku 1970 sa začala krajina orientovať promarxisticky, došlo k rozsiahlemu znárodňovaniu a ďalším pozemkovým reformám. V roku 1973 bola vláda zvrhnutá vojenským pučom generála Augusta Pinocheta Ugarte. Nasledovala vojenská diktatúra. V roku 1989 vo voľbách zvíťazila umiernená opozícia. Nasledujúci rok Pinochet odstúpil a prezidentom sa stal Patrício Aylwin Azocár.

Podnebie je na severe horúce a suché, na ďalekom juhu veľmi chladné. Centrálna oblasť sa vyznačuje miernou klímou podobnou oblastiam v okolí stredozemného mora s obdobiami sucha (máj - august). Najvyšší bod je Ojos del Salado v Atacama Region vo výške 6893 m n.m.

V Čile žije zmes rôznych etnických skupín, predovšetkým potomkov európskych kolonizátorov.^[1][2][3] Je to okolo 52,7 % a 90 % populácie.^[4][5] Etnické zloženie obyvateľov podľa sčítania ľudu v roku 2002 je nasledujúce: belosi 95,4 %, ostatní 4,6 %.^[6]

Obyvatelia z európskych štátov sa usídlili v Čile na prelome 19. a 20. storočia. Sú to najmä Nemci, Francúzi, Angličania, Íri, Poliaci, Taliani, Španieli, Rusi, Chorváti, Srbi a ďalší.

Časť vyťažených surovín sa vyváža, druhú časť spracúva rozvíjajúce sa hutníctvo farebných kovov a chemický priemysel. Významné je bavlnárstvo, spracovanie vlny a koží a potravinárstvo. Poľnohospodárska výroba sa sústreďuje do Stredočilskej doliny, kde sa pestuje hrozno, citrusy, jablká, figy, orechy, pšenica, zemiaky a strukoviny. Chov hovädzieho dobytka sa zakladá na dopestovaných krmovinách.

Čile je unitárny štát, ktorý je rozdelený na 15 územno-správnych jednotiek - regiónov (po slovensky často nazývaných kraje). Tie sa ďalej delia na 54 provincií a 346 obcí (komún). Rozmiestnenie čilského obyvateľstva je značne nerovnomerné, keďže viac ako polovica populácie žije len v 2 regiónoch, ktoré zaujímajú menej ako 5 percent rozlohy štátu. Regióny na juhu a severe krajiny sú osídlené len riedko.

Čile si formálne nárokuje aj časť Antarktídy (tzv. Čilské antarktické územie), kvôli platnosti antarktickej zmluvy tento nárok však prakticky neuskutočňuje a nevymáha.

Poloha	Región	Hlavné mesto	Rozloha	% rozlohy Čile	Populácia (2010)	% obyvateľov Čile	Hustota zaľudnenia (obyv./km²)	Počet provincií	Počet komún
	Arica y Parinacota	Arica	16 873,3 km²	2,23 %	184 957	1,08 %	11	2	4
	Tarapacá	Iquique	42 225,8 km²	5,58 %	314 534	1,83 %	7	2	7
	Antofagasta	Antofagasta	126 049,1 km²	16,67 %	575 268	3,36 %	5	3	9
	Atacama	Copiapó	75 176,2 km²	9,94 %	280 543	1,64 %	3	3	8
	Coquimbo	La Serena	40 579,9 km²	5,63 %	718 717	4,20 %	18	3	15
	Valparaíso	Valparaíso	16 396,1 km²	2,16 %	1 759 167	10,29 %	107	8	38
	Metropolitný región	Santiago de Chile	15 403,2 km²	2,03 %	6 883 563	40,26 %	447	6	52
	Bernardo O'Higgins	Rancagua	16 387,0 km²	2,16 %	883 368	5,16 %	54	3	33
	Maule	Talca	30 296,1 km²	4,00 %	1 007 831	5,89 %	33	4	30
	Bío-Bío	Concepción	37 068,7 km²	4,90 %	2 036 443	11,91 %	55	4	54
	Araucanía	Temuco	31 842,3 km²	4,21 %	970 419	5,67 %	30	2	33
	Los Ríos	Valdivia	18 429,5 km²	2,43 %	379 709	2,22 %	21	2	12
	Los Lagos	Puerto Montt	48 583,6 km²	6,42 %	836 256	4,89 %	17	4	28
	Aysén	Coyhaique	108 494,4 km²	14,35 %	104 843	0,61 %	1	4	10
	Magallanes	Punta Arenas	132 291,1 km²	17,49 %	158 657	0,93 %	1	4	11
	Čile	Santiago de Chile	756 096,3 km²	100 %	17 094 275	100 %	22,60	54	346

• Jozef Hrdý (* 1923) – rímskokatolícky kňaz, salezián, misionár, držiteľ Pamätnej medaily Ústavu Pamäti národa.^[7]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čile