Type a search term to find related articles by LIMS subject matter experts gathered from the most trusted and dynamic collaboration tools in the laboratory informatics industry.
Pentateuch (gr. päťzvitková kniha) alebo Päť kníh Mojžišových alebo u židov Tóra je názov pre päť kníh Mojžišových v Starom zákone, ktoré tvoria jeho úplne prvú časť.
Názov Tóra (hebr. Príkaz, Zákon, Zozbierané) sa používa od babylonského exilu Židov, pretože knihy obsahujú zjavenie Božej vôle na vrchu Sinaj (2. k. Mojžišova 19 - 4. k. Mojžišova 10, 10).
Preklad do gréčtiny pochádza z 3. stor. pred Kr. (tzv. Septuaginta). Samaritáni si v 4. stor. pred Kr. po oddelení od Izraelitov Pentateuch ponechali ako jedinú svätú knihu.
Obsah je opísaný aj v hesle Starý zákon.
Podľa samotného Starého zákona sa spomína Mojžiš ako autor len pre niektoré časti. Až Filón Alexandrijský a Jozef Flavius spomínajú Mojžiša ako autora celého Pentateuchu, čo potom prevzal aj Nový zákon (napr. Lukáš 24, 44) a napr. aj židovská tradícia. Už v staroveku bolo Mojžišovo autorstvo sporné, takisto v stredoveku (najmä u židovského učenca menom Abraham Ben Meir Ibn Esra), až napokon v čase osvietenstva došlo k popieraniu Mojžišovho autorstva (Hennig Bernhard Witter, Jean Astruc, J. G. Eichhorn, Baruch Spinoza).
Liberálny pohľad vrcholil v 19. storočí v prácach J. Wellhausena, keď sa tvrdilo, že Pentateuch je zbierkou pravdepodobne štyroch ústne tradovaných prameňov, ktoré boli spojené do jedného celku židovskými učencami niekedy po babylonskom zajatí. Voči tejto teórii bolo vznesených v 20. storočí viacero vážnych námietok a v súčasnosti je nanovo upravovaná.
Konzervatívni biblickí učenci zastávajú tradičný názor, že autorom Pentateuchu je Mojžiš, ale pripúšťajú niektoré neskoršie redakčné úpravy a doplnky.
Problematika je stále otvorená a výskum pokračuje.