Type a search term to find related articles by LIMS subject matter experts gathered from the most trusted and dynamic collaboration tools in the laboratory informatics industry.
| Kórejčina (한국어 / 조선말) | |
| Štáty | Kórejská republika, KĽDR |
|---|---|
| Región | Východná Ázia, Kórea (Kórejský polostrov) |
| Počet hovoriacich | okolo 78 miliónov |
| Klasifikácia | Kórejské jazyky
|
| Písmo | hangul, hanča |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk |  Kórejská republika Kórejská ľudovodemokratická republika |
| Regulátor | Národný inštitút kórejského jazyka |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-1 | ko |
| ISO 639-2 | kor |
| ISO 639-3 | kor |
| Wikipédia | |
| Adresa | ko.wikipedia.org |
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Kórejčina je jazyk Kórejčanov. Spravidla sa považuje za izolovaný jazyk. Je úradným jazykom dvoch kórejských štátov, ako aj jedným z úradných jazykov autonómnej prefektúry Číny hraničiacej s Kórejskou ľudovodemokratickou republikou.
Jazyk má niekoľko vymretých príbuzných, ktoré — spolu s jazykom Čedžu (džedžuanským) z ostrova Čedžu a samotným kórejským jazykom — tvoria kompaktnú kórejskú jazykovú rodinu.[1][2] Napriek tomu, džedžuan a kórejský nie sú vzájomne zrozumiteľné. Predpokladá sa, že lingvistická vlast kórejského jazyka sa nachádza niekde v modernej Mandžúrii.[3][4] Hierarchia spoločnosti, z ktorej jazyk pochádza, hlboko ovplyvňuje jazyk, čím vytvára systém rečových úrovní a oslovovaní s úctou, ktoré sa odkazujú na formálnosť akejkoľvek danej situácie.
Moderný kórejčina sa píše kórejským písmom (한글; Hangul v Južnej Kórei, 조선글; Chosungul v Severnej Kórei), systémom, ktorý bol vyvinutý v 15. storočí pre tento účel, hoci sa nestal hlavným písmom až do 20. storočia.[5][6] V písomnosti sa používa 24 základných písmen (jamo)[7] a 27 zložitých písmen vytvorených zo základných.[8] Keď bol kórejčina prvýkrát zaznamenaná v historických textoch, bola len konverzačným jazykom.
Od začiatku 21. storočia sa aspekty kórejskej kultúry rozšírili do iných krajín vďaka globalizácii a kultúrnemu exportu. Takýmto spôsobom je záujem o štúdium kórejčiny (ako cudzieho) jazyka tiež podmienený dlhodobými spojeniami, vojenskou účasťou a diplomaciou.
Niektorí lingvisti ho zaradili do altajského rodiny, ale samotný základný altajský návrh stratil väčšinu svojej predchádzajúcej podpory. V kidančine sa vyskytuje niekoľko slovných jednotiek, ktoré sa podobajú na kórejský, ktoré sa nenachádzajú v iných mongólskych alebo tunguzských jazykoch, čo naznačuje kórejský vplyv na kidančinu.[9]
Pre hovorcov anglického jazyka je kórejčina zvyčajne považovaná za jeden z najkomplikovanejších cudzích jazykov pri ovládaní, napriek relatívnej jednoduchosti štúdia hangulu.[10] Napríklad Ústav obranného jazyka USA zaradil kórejský jazyk do kategórie IV spolu s japonským, čínskym (mandarínskym a kantonským dialektom) a arabským.
Pôvod kórejského jazyka nie je zatiaľ definitívne vyjasnený. Existuje viacero hypotéz o koreňoch kórejského jazyka. Má veľa spoločných prvkov s japončinou, mongolčinou, mandžuštinou, tunguzskými jazykmi a turečtinou.
Spravidla sa považuje za izolovaný jazyk, ale pravdepodne je príbuzná s altajskými jazykmi (mandžusko-tunguzské jazyky), možno s japončinou (podobná gramatika, ale iný hláskový systém), ojedinele je považovaná za súčasť euroázijských jazykov alebo čiastočne jazykov Pujo.
Kórejským jazykom sa hovorí hlavne na Kórejskom polostrove, ale aj v priľahlých oblastiach na severe Číny, kde sú Kórejčania menšinou. Počet používateľov na Kórejskom polostrove dosiahol okolo 72 miliónov (v južnej časti polostrova je ich 49 miliónov a v severnej asi 23 miliónov). Mimo vlasti žije asi 2 milióny Kórejčanov v Číne, 700 tisíc v Japonsku, 400 tisíc na území bývalého Sovietskeho zväzu, 1 milión v USA a Kanade.
V kórejčine jestvuje 6 skupín dialektov. Dialekty existujúce v kórejskom jazyku nie sú prekážkou vo vzájomnom porozumení sa, až na dialekt, ktorý sa používa na ostrovoch Čedžu-do (제주도), Ullung-do (울릉도) a dialekt na pohraničí s Čínou.
Priamym predchodcom modernej kórejčiny je jazyk kráľovstva Šilla (신라, 57 pred Kr. - 668 po Kr.) z juhovýchodnej časti polostrova, pretože toto kráľovstvo v 7. storočí dobylo kráľovstvá Päkče (백제) a Kogurjo (고구려), čím zjednotilo krajinu pod svojim aj jazykovým vplyvom.
Kórejčania nemali pôvodne svoje vlastné písmo. Spolu s čínskymi znakmi začali preberať aj písanú čínštinu, ktorá sa na dlhé storočia stala úradným, umeleckým, vedeckým jazykom vo vtedajšej Kórei (podobne ako u nás latinčina v stredoveku). Pretože znakmi sa nedali zapísať pôvodné kórejské slová a prípony, Kórejčania sa už od začiatku snažili prispôsobiť čínske ideografické písmo ich vlastnému jazyku. Takéto systémy boli veľmi zložité a na každodenné používanie náročné.
Úspešný pokus o zapísanie zložitej fonetickej štruktúry kórejského jazyka pomocou písomného zápisu nastal až v polovici 15. storočia. Za vlády osvieteného kráľa Sedžonga (세종) bola vytvorená hlásková abeceda, ktorú sám panovník uzákonil kráľovským dekrétom v r. 1443. Jeho cieľom bolo priblížiť možnosť čítať a písať obyčajným ľuďom, ktorí nemali čas ani prostriedky na študovanie zložitého čínskeho písma. Tento cieľ sa nedarilo uskutočniť ani jemu a jeho nasledovníkom prakticky až do konca 19. storočia. Od konca 19. storočia, kedy bola zrušená čínština ako úradný jazyk, nastal prudký rozvoj kórejského jazyka. Za posledných 100 rokov prekonal jazyk taký rozvoj ako máloktorý jazyk.
Dnes je situácia na kórejskom polostrove zložitejšia aj z jazykovej stránky. Na juhu polostrova sa uzákonil jazyk na základe jazyka stredných vrstiev žijúcich v Soule a okolí. Na severe sa uzákonil jazyk, ktorého základom je dialekt používaný v Pchongjangu. Posledných 50 rokov znamenalo aj v jazykovej politike juhu a severu značné odlišnosti, čo však nie je neprekonateľnou prekážkou k zjednoteniu.
Pozri: hangul (한글), hanča (한자) a prepis z kórejského písma do latinky
(Prepis do slovenčiny nie je robený podľa tabuľky v PSP)
Všeobecná romanizácia je zobrazená v hranatej zátvorke. (Je ťažké prepísať Kórejčinu do romanizácie..)
안녕하십니까? Annjong hašimnikka? Dobrý deň (ráno, večer). [Annyeonghasibnikka]
처음 뵙겠습니다. Čoüm pepkessmnida. Teší ma. [Cheoeum bwibge(s)sseubnida]
만나서 반갑습니다. Mannaso pang-gapsmnida. Rád Vás spoznávam. [Mannaseo bangabseubnida]
내일 뵙겠습니다. Näil pepkessmnida. Dovidenia zajtra. [Naeil bwibge(s)sseubnida]
다음에 뵙겠습니다. Taüme pepkessmnida. Dovidenia nabudúce. [Daeume bwibge(s)sseubnida]
안녕히 가십시오. Annjong-hi kašipšio. Dovidenia. (pozdravujeme toho, kto odchádza) [Annyeonghi gasibsio]
안녕히 계십시오. Annjong-hi kešipšio. Dovidenia. (pozdravujeme toho, kto zostáva) [Annyeonghi gyesibsio]
오랜만입니다! Orenmanimnida. Dlho sme sa nevideli. [Oraenmanibnida]
주말 잘 지내십시오. Čumal čal činäšipšio. Želám Vám príjemný víkend. [Jumal jal jinaesibsio]
감사합니다. / 고맙습니다. Kamsahamnida. / Komapsümnida. Ďakujem.
괜찮습니다. Kwenčansümnida. To je v poriadku.
천만에요. Čonmanejo. Niet za čo.
실례합니다. Šillehamnida. Prepáčte (že vyrušujem…).
미안합니다. / 죄송합니다. Mianhamnida. / Čwesonghamnida. S prepáčením (za niečo zlé).
여기 있습니다. Jogi issümnida. Nech sa páči.
수고하셨습니다. Sugo hašossümnida. Ďakujem za Vašu tvrdú prácu.
잠깐만 기다리십시오. Čamkkanman kidarišipšio. Počkajte prosím chvíľu.
여보세요 Jobosejo. Haló.
알겠습니까? Algessümnikka? Rozumiete?
네, 알겠습니다. Ne, algessümnida. Áno, rozumiem.
아니요, 모르겠습니다. Anijo, morugessümnida. Nie, nerozumiem.
LIMS forum content by LIMS forum members is licensed under a Creative Commons Attribution-NonCommercial-ShareAlike 4.0 International License. Based on a work at www.limsforum.com.
