Type a search term to find related articles by LIMS subject matter experts gathered from the most trusted and dynamic collaboration tools in the laboratory informatics industry.
Cambridge | |
mesto | |
Radnica
| |
Štát | Spojené štáty |
---|---|
Federálny štát | Massachusetts |
County | Middlesex County |
Historický región | Nové Anglicko |
Budovy | Harvardova univerzita, Massachusetts Institute of Technology |
Rieka | Charles River |
Nadmorská výška | 12 m n. m. |
Súradnice | 42°22′25″S 71°06′38″Z / 42,37361°S 71,11056°Z |
Rozloha | 18,47 km² (1 847 ha) |
Obyvateľstvo | 105 162 (2010) [1] |
Hustota | 5 693,67 obyv./km² |
Založené | 1636 |
Primátor | Henrietta Davis |
Časové pásmo | EST (UTC - 5) |
- letný čas | EDT (UTC - 4) |
PSČ | 02138, 02139, 02140, 02141, 02142 |
Telefónna prevoľba | +1(0)617, (0)857 |
Poloha mesta Cambridge v rámci federálneho štátu Massachusetts
| |
Webová stránka: ci.cambridge.ma.us | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Cambridge je mesto v USA v štáte Massachusetts a je súčasťou bostonskej aglomerácie. Leží blízko jej stredu, na severnom brehu rieky Charles River, ktorá ho oddeľuje od mesta Boston. Osada vznikla roku 1630. Mesto preslávili dve vysoké školy, Harvardova univerzita a technologický inštitút Massachusetts Institute of Technology.
Cambridge leží na severnom brehu rieky Charles River v plochej krajine, ktorá sa na západnej hranici mesta pri rieke začína vlniť. Delí sa na 13 oblastí (Neighbourhood/susedstvo) a orientačnými bodmi sú námestia (skôr križovatky), vzdialené od seba asi 1,5 km na červenej linke bostonského metra (smerom od rieky a od Bostonu):
Prvú osadu založili puritánski emigranti v roku 1630 v miestach dnešného Harvard Square, severozápadne od starého Bostonu, a nazvali ju Newetown. V roku 1636 sa zakladala škola pre kazateľov a voľba miesta padla sem; obec sa potom premenovala na Cambridge na počesť britskej univerzity. Obec zostala prevažne poľnohospodárska, usadilo sa tu ale niekoľko zámožných anglikánskych rodín. Za americkej revolúcie roku 1775 sem prišiel George Washington povzbudiť a zorganizovať dobrovoľníkov, takže tu vznikla americká armáda. Roku 1792 bol postavený Západný most (na mieste dnešného Longfellow Bridge) a v roku 1809 Canal Bridge, takže mesto dostalo priame spojenie s Bostonom a začalo rýchlo rásť. Nasledovala stavba ciest a železníc a v roku 1818 tu bola založená veľká skláreň, takmer pol storočia hlavný zamestnávateľ v meste.
Roku 1846 sa Cambridge stalo mestom a s rozvojom priemyslu i obchodu sa jeho stred posunul na juhovýchod, k dnešnému Central Square. V okolí Harvardovho (vysokoškolského) internátu žili zámožní ľudia, na východe mesta robotníci. Po Prvej svetovej vojne bolo Cambridge priemyslové mesto so 120 tisícmi obyvateľov, ale v následujúcich desaťročiach priemysel odchádzal a mesto získalo súčasný ráz intelektuálneho strediska škôl, nemocníc a ústavov. Roku 1912 sa sem presťahoval MIT z Bostonu, ale od 60. rokov začal počet obyvateľov klesať. Po roku 1980 tu vzniklo niekoľko high-tech firiem, ale v roku 1990 bola zrušená regulácia nájomného, takže mnoho ľudí si muselo hľadať lacnejšie miesta na život.
Cambridge sa vyznačuje veľmi pestrým zložením obyvateľstva. V roku 2000 tu žilo 68 % belochov, 12 % Afričanov, 12 % aziatov; pre 70 % z nich bola prvým jazykom angličtina, pre 7 % španielčina, pre 5,2 % francúzština, pre 3,2 % čínština a pre 3 % portugalčina. 41,2 % všetkých domácností tvorila jediná osoba, 29 % boli manželské páry, medián veku obyvateľov bol 30 rokov. Priemerný ročný príjem na osobu tvoril 31 156 USD, medián príjmu rodiny 59 423 USD.
Cambridge má veľmi liberálne mestské zriadenie. Deväťčlennú mestskú radu[2] a šesťčlenný Školský výbor volia občania každé dva roky podľa pomerne zložitého systému „prenosných hlasov“ (STV). Rada si volí primátora ako svojho predsedu, radnicu však riadi manažér mesta[3], menovaný radou.
V Cambridgi sídli 8 univerzít a vysokých škôl:
Ďalej je tu množstvo základných a stredných škôl, verejných, súkromných i cirkevných a s rôznym odborným zameraním.
Do polovici 20. storočia bolo Cambridge priemyselné mesto, dnes sú však najväčšími zamestnávateľmi Harvardova univerzita (10 tisíc zamestnancov) a MIT (9 500 zamestnancov), ďalej to boli rôzne technologické firmy ako BBN, Lotus, Polaroid a Google, ktoré však postupne nahradzujú biotechnologické a medicínske firmy (Genzyme, Novartis a iné). Je tu aj veľká univerzitná nemocnica Mt. Auburn v západnej časti mesta.
S Bostonom zdieľa Cambridge pomerne hustú sieť verejnej dopravy. Jej chrbticou sú červená a sčasti i zelená linka metra, na konečnej stanici červenej linky Alewife je autobusová stanica, na konečnej zelenej linky (Lechmere) vo východnej časti Cambridge je veľké nákupné stredisko. Pre Cambridge je však typické, že mnoho ľudí jazdí i do práce a do školy na bicykli a hlavne väčšina chodí pešo.
Turisti, ktorých prichádza do Cambridgu tisícky ročne, navštevujú predovšetkým Harvard Yard, ústrednú časť univerzity s pomníkom Johna Harvarda. Blízko stanice Harvard Square je však taktiež starý cintorín a obecný park Commons, kde je pamätník americkej armády, ktorú tu v roku 1775 vytvoril George Washington z dobrovoľníkov.
Smerom ďalej na západ vedie dlhá Brattle Street, kde je niekoľko prepychových víl v koloniálnom slohu z 18. storočia, v jednej z nich je múzeum básnika Longfellowa. Na konci Brattle Street je rozľahlý romantický cintorín Mt. Auburn, krásny park s roztrúsenými náhrobkami bohatých rodín.
Múzeá v Cambridgi sú súčasťou univerzít, sú však prístupné verejnosti:
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cambridge (Massachusetts) na českej Wikipédii.