Type a search term to find related articles by LIMS subject matter experts gathered from the most trusted and dynamic collaboration tools in the laboratory informatics industry.
Burundská republika | |||||
| |||||
Národné motto: Unité, Travail, Progrès (Jednota, práca, pokrok) | |||||
Štátna hymna: Burundi bwacu (Milované Burundi) | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Republika y’Uburundi (run.), République du Burundi (fr.) | ||||
• krátky | Uburundi (run.), Burundi (fr.) | ||||
Hlavné mesto | Gitega 3°30′ j.š. 30°0′ v.d. | ||||
Najväčšie mesto | Bujumbura | ||||
Úradné jazyky | rundčina, francúzština
| ||||
Štátne zriadenie Prezident |
prezidentská republika Évariste Ndayishimiye | ||||
Vznik | 1. júl 1962 | ||||
Susedia | Kongo (býv. Zair), Rwanda, Tanzánia | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
27 834 km² (142.) 2 783 km² (10 %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2016) • sčítanie (2008) • hustota (2016) |
10 524 117 (86.) 8 053 574 401,6/km² (?.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2017 3 393 mil. $ (?.) 808 $ (?.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2015) | 0,404 (184.) – nízky | ||||
Mena | burundský frank (BIF) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
CAT (UTC+2) bez zmeny (UTC+2) | ||||
Medzinárodný kód | BDI / BI | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | BU | ||||
Internetová doména | .bi | ||||
Smerové telefónne číslo | +257 |
Súradnice: 3°40′00″J 29°49′00″V / 3,666667°J 29,816667°V
Burundi (v minulosti Urundi), dlhý tvar: Burundská republika, je malý štát z okolia Veľkých jazier v strednej Afrike, ktorý hraničí s Rwandou, Kongom (býv. Zairom) a Tanzániou. Napriek tomu, že ide o vnútrozemský štát, veľkú časť jeho západnej hranice tvorí jazero Tanganika. Názov štátu je odvodený z domorodého názvu rundčiny – Kirundi. Geografická izolácia, etnické konflikty a takmer žiadne nerastné bohatstvo robia z Burundi jednu z najchudobnejších krajín Afriky.
Bývalé nemecké koloniálne územie (od roku 1890) a belgické mandátne územie Ruanda-Urundi (od roku 1916) získalo 1. júna 1962 nezávislosť ako monarchia. Od štátneho prevratu 28. novembra 1966, vedeného plukovníkom Micomberom, je Burundi republikou.
Od 15. storočia sídlili na území dnešného Burundi vo východnej Afrike pri jazere Tanganika kmene Twaov a Hutuov. Neskôr sem prišli Tutsiovia, ktorí v 17. storočí založili dynastiu Abaganwa, vládnucu až do roku 1966. Roku 1858 prišli k jazeru Tanganika prví Európania a roku 1871 Brit Henry Morton Stanley v Udžidži našiel svojho nezvestného krajana, bádateľa Davida Livingstona.
Roku 1890 bolo Burundi začlenené do Východnej Afriky, roku 1916 obsadili Belgičania a Spoločenstvo národov ho pridelilo roku 1920 ako mandátne územie Belgicku. Roku 1946 OSN mandát obnovila a roku 1962 Belgicko udelilo krajine nezávislosť. Monarchia bola v roku 1966 zvrhnutá a vedenie štátu prevzal plukovník Micombero, príslušník kmeňa Tutsi. Po krvavých bojoch medzi kmeňmi Hutuov a Tutsiov a po povstaniach Twaov bol Micombero 9. novembra 1976 zosadený a novou hlavou štátu sa stal Jean-Baptiste Bagaza, ktorý stranu UPRONA (Union pour le Progrés National), založenú roku 1979, vyzdvihol na úroveň štátnej strany. Boje medzi kmeňmi sa znovu rozhoreli v 80. a 90. rokoch. V referende roku 1992 bol schválený návrh novej ústavy, ktorá obnovila pluralitný systém. Hlavným vývozným artiklom je káva.
Burundi sa delí na 17 provincií (fr. provinces), 117 obcí (fr. communes) a tie na „collines“.
Provincie sú nasledovné: Bubanza, Bujumbura Mairie, Bujumbura Rural, Bururi, Cankuzo, Cibitoke, Gitega, Karuzi, Kayanza, Kirundo, Makamba, Muramvya, Muyinga, Mwaro, Ngozi, Rutana a Ruyigi.
Podľa odhadov OSN žilo v roku 2021 v Burundi 12 346 893 ľudí[1] v porovnaní s iba 2 456 000 v roku 1950.[1]
Podľa štatistiky z roku 2017 je náboženská príslušnosť v Burundi nasledovná: rímski katolíci 58,6 %, protestantizmus 35,3 %, moslimovia 3,4 % (väčšina sunnitov), ostatné náboženstvo 1,3 %, bez vyznania 1,4 %.[2] Kresťanstvo sa do Burundi v prvej apoštolskej fáze christianizácie Afriky nedostalo.[3] Prvá zaznamenaná misia prebehla až v roku 1879. Väčšie a úspešnejšie misie začali pôsobiť v Burundi na začiatku 20. storočia.[4] Christianizácia regiónu teda prebehla až v neskorej druhej fáze christianizácie subsaharskej Afriky.[3] Islam sa do krajiny dostal s arabskými obchodníkmi na začiatku 19. storočia.[5] Niektorí kresťania (naprieč denomináciami) vyznávajú zároveň niektoré z lokálnych tradičných náboženstiev (viacpočetná náboženská identita), prípadne synkretizmus kresťanstva a tradičného náboženstva. Rozšírený je kult predkov, náboženské fenomény ako Nkisi Nkondi[6] a rozličné tradičné bantuské náboženstvá, ktorých spoločným menovateľom je viera v najvyššieho Boha.[7]