Type a search term to find related articles by LIMS subject matter experts gathered from the most trusted and dynamic collaboration tools in the laboratory informatics industry.
| Ankara | |
| mesto | |
 | |
| Štát |  Turecko
|
|---|---|
| Región | Centrálna Anatólia |
| Okres | Ankara |
| Nadmorská výška | 938 m n. m. |
| Súradnice | 39°52′0″S 32°52′0″V / 39,86667°S 32,86667°V |
| Rozloha | 2 516 km² (251 600 ha) |
| Obyvateľstvo | 5 045 083 (2013) |
| Hustota | 2 005,2 obyv./km² |
| Primátor | Mansur Yavaş [1] (CHP) |
| Časové pásmo | VEČ (UTC+2) |
| - letný čas | VELČ (UTC+3) |
| PSČ | 06xxx |
| Telefónna predvoľba | (+90) 312 |
  Poloha mesta v rámci Turecka
| |
| Wikimedia Commons: Ankara | |
| Webová stránka: www.ankara.bel.tr | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ankara (gr. Άγκυρα – Ankyra – kotva) je hlavné a po Istanbule druhé najväčšie mesto Turecka. Má viac ako štyri milióny obyvateľov. Je taktiež hlavným mestom provincie Ankara, ktorej populácia je asi 5 milióna ľudí. Mesto bolo založené pravdepodobne Chetitmi v 12. storočí pred Kr. pod názvom Ankuwaš.
Ankara sa nachádza v centrálnej Anatólii, vďaka svojej polohe v strede Turecka je dôležitým obchodným centrom. Hlavným mestom sa stala v októbri roku 1923 na podnet Mustafu Kemala Atatürka, zakladateľa moderného Turecka.
Prvé dôkazy o osídlení pochádzajú z bronzovej doby. Mesto založili pravdepodobne už Chetiti, aj keď sa niekedy za zakladateľa považuje frýgický kráľ Midas. Práve Frýgijci neskôr osídlili územie neskoršej Galatie. V 3. stor. pred Kr. sa tu usadili Pontskí Gréci a z mesta spravili významné obchodné centrum. Práve Gréci mesto nazvali Ankyra, čo znamená kotva. V okolí mesta sa počas helenistickej doby usadili Kelti, Ankara však ostala hlavne grécka. V rímskej dobe sa tu rozmohlo kresťanstvo. V 3. stor. mesto dobyli germánski Herulovia a Góti. Od roku 395 patrí Ankara Byzantskej ríši. V 7. stor. mesto dobyli Arabi. V tej dobe už obyvateľstvo celého kraja rozprávalo po grécky. Roku 1071 dobyl seldžucký sultán Alp Arslan Anatóliu, a teda aj Ankaru. V 14. storočí ju získali osmanskí Turci. Počas tohto obdobia väčšina obyvateľov prestúpila na islam a poturčila sa. Turci mesto volali Angora. Po prvej svetovej vojne preniesol prvý turecký prezident Mustafa Kemal Atatürk hlavné mesto z Istanbulu do dovtedy malej Ankary, nakoľko Istanbul mal nevýhodnú polohu v prípade vojenského nebezpečenstva. Istanbul totiž dobyli spojenecké vojská s úmyslom odovzdať ho Grécku. V tejto dobe v Ankare žili hlavne Turci, menšinu tvorili aj Gréci, ktorí v roku 1923, počas grécko-tureckej výmeny obyvateľstva, odišli do Grécka. Z malého mesta sa čoskoro stalo významné veľkomesto – roku 1924 mala Ankara 35 000 obyvateľov, roku 2007 mala 4,5 milióna obyvateľov.
Ankara má množstvo rôznych parkov rozmiestnených po celom meste, ako napríklad Genclik Park, Ahlatlibel Park, Botanický Park... Taktiež sa tu nachádzajú mnohé nákupné centrá – Armada, Karum, Atakule...
Leteckú prepravu pre celé hlavné mesto zabezpečuje Medzinárodné letisko Ankara-Esenboga (Esenboga Havalimani), ktoré sa nachádza približne 18 kilometrov severovýchodne od centra Ankary. Ankarská hlavná autobusová aj vlaková stanica spájajú mesto so všetkými susednými mestami. Vo výstavbe je železničná rýchlodráha z Ankary do Istanbulu. Ankara má tiež metro, ktoré sa aj v súčasnosti ďalej rozširuje, a prevezie denne viac ako 300 000 ľudí.
Keďže je Ankara hlavné mesto Turecka, sídlia tu všetky dôležité úrady, prezident, vláda aj veľvyslanectvá a zastupiteľské úrady všetkých krajín. Ankara je taktiež univerzitné mesto, sídli tu 13 univerzít, z ktorých mnohé patria k najvýznamnejším v Turecku (Ankarská, Hacettepe, METU...). V Ankare sídli v troch budovách Turecká národná opera a balet. V Ankare sa nachádzajú taktiež Turecké štátne divadlá, ktoré zabezpečujú chod v ôsmich budovách. Ankara je sídlo piatich symfonických orchestrov.
Rovnako ako v ostatných tureckých mestách, v Ankare je najobľúbenejším športom futbal. Mesto má štyri futbalové tímy, ktoré momentálne hrajú v Turkcell Super League: Gençlerbirliği (skončil piaty v lige v sezóne 2006 – 07), Büyükşehir Belediye Ankaraspor (skončil siedmy v lige v sezóne 2006 – 07) a Ankaragücü (skončil trinásty v lige v sezóne 2006 – 07). Štvrtý klub, Gençlerbirliği OFTAŞ sa dostal do Turkcell Super League počas sezóny 2007 – 08, ktorá sa začala 10.augusta 2007. Štadión Ankara 19. mája je miesto konania futbalových zápasov a má kapacitu 21,250 (na sedenie).
V tureckej basketbalovej Lige je Ankara reprezentovaná tímami Türk Telekom a CASA TED Ankara Kolejliler.
Ankara Buz Pateni Sarayı je miesto, kde sa konajú súťaže v ľadovom hokeji a v krasokorčuľovaní.
Nachádzajú sa tu mnohé populárne miesta na skateboarding, ktorý je aktívny v meste od roku 1980. Skateri v Ankare sa zvyčajne stretávajú v parku blízko budovy Veľkého Národného zjazdu Turecka.
Addis Abeba, Etiópia (2006) Alanya, Turecko
Ammán, Jordánsko (1992)
Astana, Kazachstan (2001)
Ašchabad, Turkménsko (994)
Bangkok, Thajsko (2012)[4]
Bissau, Guinea-Bissau (2011)
Biškek, Kirgizsko (1992)
Budapešť, Maďarsko (1992)
Bukurešť, Rumunsko (1998)
Damask, Sýria (2010)
Dauha, Katar (2016)[5]
Dušanbe, Tadžikistan (2003)
Džibuti, Džibutsko (2017)[6]
Hanoj, Vietnam (1998)
Havana, Kuba (1993)
Chartúm, Sudán (1992)
Islamabad, Pakistan (1982)[7]
Kazaň, Rusko (2005)
Kábul, Afganistan (2003)
Káhira, Egypt (2004)
Kinshasa, Konžská demokratická republika (2005)
Kišinev, Moldavsko (2004)[8]
Kuala Lumpur, Malajzia (1984)
Kuvajt, Kuvajt (1994)
Kyjev, Ukrajina (1993)
Manama, Bahrajn (2000)
Minsk, Bielorusko (2007)[9]
Mogadišo, Somálsko (2000) Moskva, Rusko (1992)
Peking, Čína (1990)[10]
Podgorica, Čierna Hora (2019)
Priština, Kosovo (2005)
Saná, Jemen (2004)
Santiago, Čile (2000)
Sarajevo, Bosna a Hercegovina (1994)[11]
Severná Nikózia, Severocyperská turecká republika
Sofia, Bulharsko (1992)
Soul, Južná Kórea (1971)[12][13]
Taškent, Uzbekistan (2004)
Tbilisi, Gruzínsko (1996)[14]
Teherán, Irán (2013)[15]
Tirana, Albánsko (1995)[16] Ufa, Rusko (1997)
Ulanbátar, Mongolsko (2003)
Washington, D.C., USA (2011)[17]
Záhreb, Chorvátsko (2008)[18]
LIMS forum content by LIMS forum members is licensed under a Creative Commons Attribution-NonCommercial-ShareAlike 4.0 International License. Based on a work at www.limsforum.com.
