Type a search term to find related articles by LIMS subject matter experts gathered from the most trusted and dynamic collaboration tools in the laboratory informatics industry.
Alexandr Petrovič Každan | |
rusko-americký byzantológ | |
Alexandr P. Každan v roku 1992 na byzantologickom sympóziu v Dumbarton Oaks | |
Osobné informácie | |
---|---|
Rodné meno | rus. Александр Петрович Каждан |
Narodenie | 3. september 1922 |
Moskva, RSFSR | |
Úmrtie | 29. máj 1997 (74 rokov) |
Washington, D. C., USA | |
Národnosť | ruská |
Štátna príslušnosť | USA |
Alma mater | Moskovská štátna univerzita |
Zamestnanie | vedecký pracovník, historik |
Deti | David Kazhdan |
Dielo | |
Žánre | vedecké práce |
Témy | byzantológia |
Významné práce | Oxford Dictionary of Byzantium |
Alexandr Petrovič Každan[p 1]; * 3. september 1922, Moskva, RSFSR – † 29. máj 1997, Washington, D. C., USA) bol sovietsko/rusko-americký historik a byzantológ židovského pôvodu, zostavovateľ známeho odborného slovníka Oxford Dictionary of Byzantium. Je otcom matematika Davida Kazhdana.
Každan pochádzal z moskovskej židovskej obchodníckej rodiny. Vyštudoval pedagogickú školu v meste Ufa a Moskovskú štátnu univerzitu M. V. Lomonosova. Povojnová sovietska iniciatíva na oživenie byzantských štúdií v ruskom jazyku Každana viedla k napísaniu dizertačnej práce o agrárnych dejinách neskorej Byzantskej ríše a k záujmu o oblasť byzantológie. Napriek jeho rastúcej reputácii v tejto oblasti, ho antisemitské tendencie v Sovietskom zväze prinútili prijať nižšie pozície provinčného učiteľa (Ivanovo, 1947 – 49 a Tula, 1949 – 52). Situácia sa preňho zlepšila po Stalinovej smrti v roku 1953, keď bol prijatý na vysokú školu v meste Velikije Luki. Od roku 1956 pracoval v Historickom ústave Sovietskej akadémie vied.
Počas svojej sovietskej kariéry bol nesmierne plodným vedcom. Publikoval celkovo viac ako 500 kníh, článkov a recenzií a jeho publikácie prispeli k rastúcej medzinárodnej prestíži sovietskych byzantských štúdií. Bol tiež autorom niekoľkých prekladov starovekých a stredovekých diel. Významnou mierou prispel aj do oblasti arménskych štúdií, najmä písaním o Arménoch, ktorí tvorili elitnú aristokratickú triedu v Byzantskej ríši.
V roku 1975 emigroval jeho syn, matematik David Kazhdan (pôvodným menom Dmitrij Alexandrovič Každan) do USA, kde prijal miesto na Harvardovej univerzite. To Každanovej rodine prinieslo okamžitú zmenu situácie. V októbri 1978 Alexander spolu s rodinou opustil Sovietsky zväz. Odišli do Izraela, kde dostali víza na prisťahovalectvo. Vo februári 1979 pricestovali do centra pre byzantské štúdiá Dumbarton Oaks vo Washingtone, kde Každan až do svojej smrti zastával pozíciu vedúceho výskumného spolupracovníka. V Sovietskom zväze boli jeho predchádzajúce publikácie z veľkej časti stiahnuté z obehu.
V USA naďalej písal vedecké práce v oblasti byzantológie. Jeho najväčším projektom v anglickom jazyku bol trojdielny slovník Oxford Dictionary of Byzantium (1991). Bol prvým referenčným dielom svojho druhu a dodnes zostáva nepostrádateľným východiskom pre všetky oblasti byzantských štúdií. Samotný Každan napísal približne 20% záznamov v slovníku. Sú podpísané jeho iniciálkami A. K. Zomrel vo Washingtone, D. C. v roku 1997. Jeho smrťou bolo prerušené jeho dielo o dejinách byzantskej literatúry. Prvý diel tejto práce, ktorý sa týka obdobia od 650 do 850, bol však publikovaný v roku 1999 a obdobie 850 až 1000 v roku 2006.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Alexander Kazhdan na nemeckej Wikipédii a Alexander Kazhdan na anglickej Wikipédii.