Infrastructure tools to support an effective radiation oncology learning health system
| Viliam II. | |
 nemecký cisár | |
| Narodenie | 27. január 1859 Berlín, Prusko |
|---|---|
| Úmrtie | 4. jún 1941 (82 rokov) Doorn, Holandsko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Projekt Gutenberg | Viliam II. (plné texty diel autora) |
| Commons |  Viliam II. |
Viliam II. (* 27. január 1859, Berlín, Prusko – † 4. jún 1941, Doorn, Holandsko) bol posledný (v poradí 3.) nemecký cisár a posledný pruský kráľ, vládol od 15. júna 1888 do 9. novembra 1918.
Bol najstarším dieťaťom nemeckého cisára a pruského kráľa Fridricha III. z rodu Hohenzollern a princeznej Viktórie Sasko-cobursko-gothajskej, dcéry britskej kráľovnej Viktórie a jej manžela, princa Alberta Sasko-cobursko-gothajského.
Vláda
Viliam II. bol zástancom imperiálnej a nacionalistickej politiky. Po prepustení kancelára Otta von Bismarcka roku 1890 viedol nemeckú politiku v duchu militarizmu, neskôr bol označený za jedného z hlavných vinníkov 1. svetovej vojny.
Veľmi dobre si rozumel s Františkom Ferdinandom d´Este, po smrti korunného princa Rudolfa následníkom rakúskeho cisára Františka Jozefa I., svojho strýka. K jeho manželke Žofii Chotkovej sa správal ako k budúcej cisárovnej, čo bolo vzhľadom na ich morganatické manželstvo veľmi výnimočné. Ich smrť pri atentáte v Sarajeve ho veľmi pobúrila ako priateľa i ako panovníka, a preto naliehal na Františka Jozefa I., aby vyhlásil Srbsku vojnu.
Hoci bol bratancom britského kráľa a ruskej cárovnej (v spoločnosti budúceho britského kráľa i ruského cára strávil niekoľko pekných prázdnin u starej mamy, kráľovnej Viktórie), neprekážalo mu, že budú stáť na opačných stranách vojnového konfliktu. Svojho britského bratanca a jeho krajinu nemal v láske a neustále s nimi súperil, i keď ich spoločnú starú matku, britskú kráľovnú Viktóriu, mal veľmi rád.
Čl. 227 Versaillskej zmluvy obsahoval verejnú žalobu na Viliama II. pre „najhrubšie porušenie zásad medzinárodnej mravnosti a posvätnej autority zmlúv“. Cisára mal súdiť zvláštny medzinárodný tribunál, ale uchýlil sa do holandského exilu. Ani tam neprestal byť nemeckým nacionalistom a tesne pred smrťou sa tešil z Hitlerovho víťazstva nad Francúzskom.
Potomkovia
V roku 1881 sa oženil princeznou Augustou Viktóriou Šlezvicko-holštajnskou (* 1858 – † 1921) a mali sedem detí:
- Viliam, nemecký korunný princ (* 1882 – †1951) ∞ 1905 vojvodkyňa Cecília Mecklenbursko-Schwerinská(* 1886 – † 1954)
- Princ Eitel Pruský (* 1883 – † 1942) ∞ 1906 – 1926 Žofia Šarlota Oldenburská (* 1879 – † 1964)
- Princ Adalbert Pruský(* 1884 – † 1948) ∞ 1914 princezná Adelaida Sasko-Meiningenská (* 1891 – † 1971 )
- Princ August Viliam (* 1887 – † 1949) ∞ 1908 – 1920 princezná Alexandra Šlezvicko-holštajnská(* 1887 – † 1957)
- Princ Oskar Karol Pruský(* 1888 – † 1958) ∞ 1914 Grófka Ina Mária Bassewitz (* 1888 – † 1973) (morganatická manželka)
- Princ Joachim Pruský (* 1890 – † 1920, samovražda) ∞ 1916 Princezá Mária Augusta Anhaltská(* 1898 – †1983)
- Viktória Lujza Pruská (* 1892 – † 1980) ∞ 1913 vojvoda Ernest August Brunšvicko-Lüneburský(* 1887 – † 1953)
V roku 1922 sa Fridrichovou druhou manželkou stala vdova, princezná Hermína von Schönaich-Carolath, rodená princezná Reuß (* 1887 – † 1947).
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vilém II. Pruský na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
