FAIR and interactive data graphics from a scientific knowledge graph

Petrohrad (Санкт-Петербург – Sankt-Peterburg)
mesto
Zhora zľava: Pevnosť svätých apoštolov Petra a Pavla, Smolný kláštor, Budova generálneho štábu na rieke Mojka, Chrám Najsvätejšej Trojice, Medený jazdec, Zimný palác
Vlajka Erb
Štát	Rusko
Fed. štát	Federálne mesto
Súradnice	59°56′00″S 30°20′00″V / 59,933333°S 30,333333°V / 59.933333; 30.333333
Rozloha	1 439 km² (143 900 ha)
Obyvateľstvo	5 383 968 (2019)
Hustota	3 837,47 obyv./km²
Vznik	27. máj 1703
Primátor	Alexander Beglov (JR)
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Historické centrum Petrohradu a s ním spojené pamiatky
Rok zápisu (č. zasadnutia)	1991 (#15)
Číslo	540
Región	Európa a Severná Amerika
Kritériá	i, ii, iv, vi
Poloha Petrohradu v Rusku
Poloha Petrohradu v Európe
Wikimedia Commons: Petrohrad
Webová stránka: www.st-petersburg.ru
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Petrohrad (slovenský normovaný názov; rus. Санкт-Петербург – Sankt-Peterburg; do roku 1991 Leningrad; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je druhé najvýznamnejšie ruské mesto po Moskve, ekonomické, priemyselné, vedecké a kultúrne centrum, dopravný uzol ležiaci na severozápade Ruska, administratívne centrum Leningradskej oblasti a Severozápadného federálneho okruhu. Žije tu približne 5,38 milióna obyvateľov.

Prehľad (doložených) názvov (za pomlčkou vždy nasleduje slovenský prepis):^{[1][2][3][4][5][6][7][8][9][10][11][12][13]}

• 1703: Сан(к)тпитербурх - San(k)tpiterburch (doslova z holandčiny a nemčiny: pevnosť svätého Petra), Санктъпетерсъбурк - Sanktpetersburk, Санкт-Петрополиc - Sankt-Petropolis ("petropolis" znamená v gréčtine Petrovo mesto) (Poznámka: V tomto roku - od mája - sa názvy vzťahujú ešte len na pevnosť na Zajačom ostrove, neskôr nazvanú Petropavlovská pevnosť; čoskoro bol ale názov rozšírený na vznikajúce mesto)
• 1704: Сантъпитербург - Santpiterburg
• 1706: Питербурх - Piterburch
• 1710/1711: Санкт(ъ)петерзбурк - Sanktpeterzburk, Санктпитерзбурк - Sanktpiterzburk
• 1712: Санктпетербургъ - Sanktpeterburg (v tomto roku sa mesto stalo hlavným mestom Ruska)
• 1714: Санкт-Питер-Бург - Sankt-Piter-Burg
• 1720: Санктъ Питербургъ - Sankt Piterburg
• 1. polovica 18. stor.: Петрополь - Petropoľ [vyslov: pitrapoľ], Питерпол - Piterpol [vyslov: piťirpol], петрополиc - petropolis, Питерcбург - Pitersburg, Санкт Питер Бурх - Sankt Piter Burch
• cca. 1725 - 31. 8. 1914:
  • po rusky: oficiálne: Санктъ-Петербургъ - Sankt-Peterburg [vyslov: sankt piťirburk] (doslova z nemčiny: svätý Petrohrad, ale zrejme pôvodne skôr myslené ako "mesto/pevnosť svätého Petra") (skratka SPb.); neoficiálne: Петербургъ - Peterburg [vyslov: piťirburk] (skratka Pb.) alebo (od 19. stor. aj) Петроградъ - Petrograd [vyslov: pitragrat]; hovorovo: Питеръ - Piter [vyslov: piťir].
  • po slovensky: štandardný tvar: Petrohrad (doložený najneskôr od 30. rokov 19. stor.); germanizmus: Petersburg; názvy neskôr spätne používané ako historické pre toto obdobie: Sankt Peterburg alebo Peterburg
• 31. 8. 1914 - 26. 1. 1924 :
  • po rusky: Петроград - Petrograd (doslova: Petrovo mesto)
  • po slovensky: Petrohrad
• 26. 1. 1924 - 6. 9. 1991:
  • po rusky: Ленинград - Leningrad [vyslov: ľiňingrat] (doslova: Leninovo mesto), hovorovo Питер - Piter [vyslov: piťir].
  • po slovensky: Leningrad [vyslov: leňingrat]
• od 6. 9. 1991:
  • po rusky: Санкт-Петербург - Sankt-Peterburg [vyslov: sankt piťirburk] (skratka SPb.); neoficiálne: Петербург - Peterburg [vyslov: piťirburk]; hovorovo: Питер - Piter [vyslov: piťir]
  • po slovensky: kodifikovaný a normovaný tvar: Petrohrad, nepresne: Sankt Peterburg, nesprávne (pozri pozn. nižšie): Sankt Petersburg

Poznámky:

(1) Od pravopisnej reformy z roku 1918 je v ruštine úplne zrušené písanie tvrdého znaku (ъ) na konci slov. To znamená, že od roku 1918 sa píše napríklad Петербург namiesto dovtedajšieho Петербургъ a analogicky je zmenený pravopis aj všetkých ostatných vyššie uvedených názvov obsahujúcich tvrdý znak. Na výslovnosti to nič nemení.

(2) V nemčine a angličtine je na rozdiel od (súčasnej) ruštiny za slovom Peter vsunuté -s-, t.j. po nemecky je Sankt Petersburg, po anglicky je Saint Petersburg, ale po rusky je Sankt-Peterburg.

(3) Zoznam pre 18. storočie nie je úplný.

Komentár:
V prvej polovici 18. storočia bol - ako vidno vyššie - ruský názov ešte neustálený. Úplne prvé názvy sú pokusy o imitáciu holandsko-nemeckého názvu (napr. Sanktpiterburch), nemeckého názvu (napr. Sanktpeter(s)burg) či dokonca latinsko-gréckeho názvu (Sankt-Petropolis). Po smrti Petra Veľkého (1725) sa rýchlo ustálila imitácia nemeckého názvu (Sankt-Peterburg). Slovo Peter v pôvodnom názve (1703) neznamená Petra Veľkého, ale je podľa katedrály sv. Petra a Pavla v Petropavlovskej pevnosti na Zajačom ostrove, resp. teda podľa svätého Petra, patróna Petra Veľkého.^[1][5][14]

31. augusta 1914 (t.j. čoskoro po začiatku 1. svetovej vojny, v ktorej Rusko bojovalo proti Nemecku) bol prijatý nový oficiálny názov mesta – Petrograd (hoci sa - ako vidno vyššie - neoficiálne vyskytoval už skôr). Cieľom premenovania bolo zbaviť sa nemeckých prvkov v dovtedajšom názve. Toto premenovanie znamenalo aj ďalšiu zmenu – mesto už nebolo pomenované podľa svätého Petra, ale podľa Petra Veľkého.^[1]

26. januára 1924 II. všezväzový zjazd sovietov ZSSR schválil žiadosť Petrosovietu o premenovanie Petrohradu na Leningrad. Mesto bolo pomenované na počesť V. I. Lenina.

Výnosom prezídia Najvyššieho sovietu RSFSR z 6. septembra 1991 bolo mestu vrátené historické pomenovanie — Sankt-Peterburg. Stalo sa tak na základe výsledku referenda zo dňa 12. júna 1991, v ktorom 54 % obyvateľov mesta hlasovalo za návrat k historickému názvu mesta.^[1]

Na Slovensku je od 90. rokov 20. stor. normovaným a kodifikovaným slovenským ekvivalentom pre Sankt-Peterburg názov Petrohrad^[12][13]. Tento názov sa ale – ako vidno vyššie - používal už aj v medzivojnovom období ako slovenský ekvivalent ruského názvu Petrograd a predtým ako slovenský ekvivalent ruského názvu Sankt-Peterburg.

Sankt Peterburgu je najsevernejším z veľkých svetových miest a jeho geografická poloha je 59°57' s. š. a 30°19' v. d. Leží v severozápadnej časti krajiny, v ústí rieky Neva do Fínskeho zálivu, na veľkom počte ostrovov (47) nevskej delty. Plocha mestského územia je 605,8 km² (s predmestiami 1 439 km²).

Množstvom vôd je Sankt Peterburgu na prvom mieste medzi mestami Ruskej federácie aj bývalého Sovietskeho zväzu a na jednom z prvých miest na svete. Rieka Neva vytekajúca z Ladožského jazera tečie po meste v celkovej dĺžke 28 km a predtým, ako vyústi do Fínskeho zálivu, vytvorí širokú deltu. Šírka rieky je 340 – 650 m (najviac 1 250 m oproti prístavu); hĺbka 8 – 23 m. V meste je tiež množstvo (93) riek, ramien a kanálov s celkovou dĺžkou okolo 300 km a okolo 100 nádrží, rybníkov a jazier, cez ktoré vedie vyše 800 mostov.

Najdlhší most od roku 2007– Veľký Obuchovský most cez Nevu má celkovú dĺžku 2 824 m, najširší je Modrý most cez rieku Mojka – 99,5 m. V meste sú veľmi časté povodne – najvyšší stav vody v roku 1824 – 4,1 m nad normál.

Mesto založil roku 1703 Peter I. Od roku 1712 do 1918 bol Sankt Peterburg hlavným mestom Ruského impéria. V Petrohrade prebehla Revolúcia 1905 – 1907, Februárová revolúcia 1917, Októbrová revolúcia 1917. Počas sovietsko-nemeckej vojny 1941 – 1945 mesto prežilo 29 mesačnú blokádu nemeckými vojskami (pozri aj blokáda Leningradu). Išlo o najdlhšie obliehanie mesta v novodobej histórii. Počas obliehania zahynulo 650 až 800 tisíc obyvateľov mesta, najmä v dôsledku hladu. Potravinová kríza vrcholila v meste vo februári 1942, kedy denne umieralo okolo 3 – 4000 civilistov. Mesto sa do januára 1943 darilo zásobovať iba v obmedzenej miere cez Ladožské jazero, po tzv. ceste života. Neskôr sa podarilo obnoviť železničné spojenie južne od jazera cez Šlisseľburg, táto trať však bola pod dostrelom nemeckého delostrelectva.

Vznešený výzor Sankt Peterburgu predstavuje architektonické skvosty, široké a rovné ulice, priestranné námestia, sady a parky, rieky, množstvo kanálov, mosty, ozdobné ploty, monumentálne a dekoratívne sochy. Okrem iného je to budova Admirality, Petropavlovská pevnosť, Lavra Alexandra Nevského, Inštitút Smoľnyj, Smoľnyj sobor, Palácové námestie, Zimný palác, Nevský prospekt, Katedrála svätého Petra a svätého Pavla, Kazanská katedrála, Chrám Kristovho vzkriesenia, Chrám svätého Izáka, Chrám svätého Andreja, Česmenský kostol, Vladimírsky chrám, Chrám Najsvätejšej Trojice, Chrám svätého Sampsona, Kostol svätej Kataríny (arménsky), katolícky Chrám sv. Kataríny Alexandrijskej, Chrám Matky Božej Lurdskej (Petrohrad), Kostol svätých Petra a Pavla (luteránsky), Vasilievský ostrov s budovou Burzy, Námestie dekabristov s pamätníkom Petra I (Medený jazdec), Ostrovského námestie. V rokoch 1950 – 1980 boli postavené nové obytné štvrte, administratívne budovy, memoriálny komplex Piskarievský cintorín (1960).

Historické jadro mesta patrí do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Záujem turistov pútajú aj menšie mestečká v okolí Sankt Peterburgu. Ide najmä o palác Petergof, zámok a parky v meste Carskoje Selo (Puškin) a mestečko Kronštadt (Chrám svätého Mikuláša v Kronštadte)

Podľa oficiálnych údajov z roku 2002 žilo v meste 4 661 219 obyvateľov, čo predstavuje 3,21 % obyvateľov Ruska, podľa údajov z roku 2016 má mesto už 5 225 690 obyvateľov.

Rusi – predstavujú stabilne najväčšiu zložku obyvateľov mesta. Tvoria 84,72 % obyvateľov (v roku 1897 86,49 %). Po Moskve je Petrohrad druhým najväčším centrom ruskej kultúry a vzdelanosti. V meste sú významné ruské národné inštitúcie a doteraz je symbolom Ruského impéria. Rusi sa hlásia prevažne k ruskej pravoslávnej cirkvi a časť je aj bez vyznania.
Ukrajinci – tvoria 1,87 % obyvateľov mesta (v roku 1897 0,41 %). Sťahovali sa tu už počas cárskej vlády. Intenzívnejšie sa tu začali sťahovať v období sovietskeho štátu. Sú prevažne príslušníkmi ruskej pravoslávnej cirkvi.
Bielorusi – predstavujú 1,17 % obyvateľov a prisťahovali sa tu najmä počas sovietskej éry. Sú prevažne pravoslávni.
Židia – tvoria 0,78 % obyvateľov Petrohradu (v roku 1897 0,95 %). Do mesta prichádzali už v cárskom období, hlavne z Poľska a Nemecka. Veľa Židov sa po roku 1945 vysťahovalo do Izraela.
Tatári – tvoria 0,76 % obyvateľov (v roku 1897 0,39 %). Tatári sa ako poddaní ruského cára sťahovali do Petrohradu už pred rokom 1917. Vyznávajú islam a pre náboženské potreby využívajú petrohradskú mešitu.
Arméni – reprezentujú 0,41 % obyvateľov mesta. Do mesta prichádzali ako obchodníci už od čias Petra I. Pre svoje náboženské potreby si už za čias Kataríny II. vybudovali arménsky Kostol svätej Kataríny.
Azeri (Azerbajdžanci)- tvoria 0,36 % obyvateľov a hlásia sa prevažne k islámu (šiíti)
Gruzínci – predstavujú 0,22 % obyvateľstva. Do mesta prichádzali už počas cárskeho režimu. Hlásia sa ku gruzínskej pravoslávnej cirkvi.
Poliaci – tvoria 0,10 % obyvateľov (v roku 1897 až 2,91 %). Sú prevažne rímski katolíci. Sťahovali sa tu hlavne do roku 1917, keď bolo Poľsko súčasťou Ruského impéria (po tzv. troch deleniach Poľska).
Nemci – predstavujú 0,08 % obyvateľov, v roku 1897 tvorili 4,01 % obyvateľov mesta. Predstavovali hlavne aristokratickú časť obyvateľstva mesta. Prichádzali na cársky dvor. Aj mnoho manželiek ruských imperátorov malo nemecký pôvod, napr. aj imperátorka Katarína II. Hlásili sa najmä k evanjelikom a. v., menej k rímskym katolíkom. Po roku 1917 väčšina Nemcov mesto opustila.
Ostatné skupiny sú veľmi malé (Čuvaši, Fíni, Kórejčania, Baškíri, Uzbeci a i.)

Rok         Obyvateľstvo 1725 75 000 1750 150 000 1800 300 000 1846 336 000 1852 485 000 1858 520 100 1867 667 000 1873 842 900 1881 876 600 1886 928 600 1891 1 035 400 1897 1 264 900 1901 1 439 400 1908 1 678 000

Rok Obyvateľstvo 1910 1 962 000 1915 2 318 600 1920 722 000 1926 1 616 100 1936 2 739 800 1939 3 191 300 1944 2 559 000 15. január 1959 2 888 000 15. január 1970 3 512 974 17. január 1979 4 072 528 12. január 1989[15] 4 990 749 9. október 2002 4 159 635 1. január 2005 4 039 751 2016 5 225 690 1. január 2019 5 383 890

V Sankt Peterburgu sa nachádza vedecké centrum Ruskej akadémie vied, vedeckovýskumné inštitúty a ústavy, 43 vysokých škôl a univerzít, vyše 120 múzeí a galérií (napr. Ermitáž, Ruské múzeum, Námorné vojenské múzeum, Múzeum Ruskej akadémie umení, Múzeum histórie Petrohradu, Etnografické múzeum antropológie a etnografie Petra Veľkého atď.), tiež viac ako 70 divadiel a mnoho knižníc.

V Petrohrade je 43 vysokých škôl a univerzít.

• Štátna námorná technická univerzita
• Štátna polytechnická univerzita
• Štátna univerzita kultúry a umení
• Štátna univerzita ekonomiky a financií
• Štátna elektrotechnická univerzita
• Petrohradská štátna univerzita

Významný železničný a cestný uzol. Námorný (Baltské more) a riečny (delta Nevy) prístav, konečný bod Volžsko-donského prieplavu, letisko (Pulkovo). Metro od roku 1955. Výroba energetických zariadení, obrábacích strojov, lodí, nástrojov, hutníctvo železa i farebných kovov, chemický, ľahký a polygrafický priemysel.

Pozri Zoznam osobností Sankt Peterburgu

Aarhus, Dánsko Akhisar, Turecko Alexandria, Egypt Alma-Ata, Kazachstan Antverpy, Belgicko, 1958 Baku, Azerbajdžan Barcelona, Španielsko, 1984 Belehrad, Srbsko Benátky, Taliansko, 2006 Bombaj, India Bordeaux, Francúzsko Daugavpils, Lotyšsko, 2006 Debrecín, Maďarsko Drážďany, Nemecko, 1960 Edinburg, Spojené kráľovstvo Florencia, Taliansko Graz, Rakúsko, 2001

Hočiminovo Mesto, Vietnam, 1977 Chartúm, Sudán Isfahán, Irán, 1999 Istanbul, Turecko Janov, Taliansko, 2002 Džidda, Saudská Arábia Jerevan, Arménsko Kolombo, Srí Lanka, 1997 Košice, Slovensko, 1995 Kotka, Fínsko Le Havre, Francúzsko Los Angeles, USA Luxembourg, Luxembursko, 1997 Lyon, Francúzsko Ľvov, Ukrajina, 2006 Manchester, Spojené kráľovstvo Maribor, Slovinsko

Melbourne, Austrália, 1989 Michigan, USA, 1992 Miláno, Taliansko Montevideo, Uruguaj Nampho, KĽDR| Nepjito, Mjanmarsko, 2006 Nice, Francúzsko Nové Mesto nad Váhom, Slovensko, 2010 Osaka, Japonsko, 1979 Oš, Kirgizsko Oslo, Nórsko, 1977 Paríž, Francúzsko Plovdiv, Bulharsko, 2001 Porto Alegre, Brazília Praha, Česko, 1992 Quebec, Kanada, 2002 Reykjavík, Island

Riga, Lotyšsko Rio de Janeiro, Brazília Rišon le-Cion, Izrael Santiago de Cuba, Kuba Sevastopoľ, Ukrajina Sofia, Bulharsko, 1973 Solún, Grécko Šanghaj, Čína, 1988 Štokholm, Švédsko Tallinn, Estónsko, 1999 Tägu, Kórejská republika Turku, Fínsko, 1953 Varna, Bulharsko Varšava, Poľsko, 1997 Vilnius, Litva Záhreb, Chorvátsko, 1968

• 
  Palácové námestie s Ermitážou
• 
  Petropavlovská pevnosť
• 
  Kazanská katedrála
• 
  Nikolajevský chrám
• 
  Chrám Vzkriesenia Spasiteľa
• 
  Zimný palác
• 
  Krížnik Avrora

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Petrohrad

• Oficiálny portál mesta Sankt Peterburgu
• Video St-Petersburg
• Fotogaléria Petrohradu s popisom obrázkov