FAIR and interactive data graphics from a scientific knowledge graph

Kyjev (Київ – Kyjiv)
hlavné mesto Ukrajiny
Zhora zľava: Kyjevsko-pečerská lavra, Verchovna rada Ukrajiny, Kyjevská univerzita, Dom s chimérami, socha Bohdana Chmeľnyckého, Námestie Nezávislosti
Vlajka Erb
Oficiálny názov: Київ – Kyjiv
Štát	Ukrajina
Oblasť	Kyjevská oblasť
Rieka	Dneper
Nadmorská výška	197 m n. m.
Súradnice	50°27′00″S 30°31′24″V / 50,45°S 30,5233°V / 50.45; 30.5233
Rozloha	847 km² (84 700 ha)
Obyvateľstvo	2 952 301 (2022)
Hustota	3 485,6 obyv./km²
Vznik	5. storočie
Primátor	Vitalij Kličko
Časové pásmo	VEČ (UTC+2)
- letný čas	VELČ (UTC+3)
PSČ	01xxx-04xxx
Telefónna predvoľba	+380 44
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Wikimedia Commons: Kiev
Webová stránka: http://kievcity.gov.ua/
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Kyjev^{[1][pozn 1]} (do roku 1966: Kijev; ukr. Київ – Kyjiv, poľ. Kijów, rus. Киев – Kijev, jidiš קיאב – Kijav) je hlavné a najväčšie mesto Ukrajiny, správne stredisko Kyjevskej oblasti.

Mesto leží na rieke Dneper v severnej časti krajiny. Má rozlohu 847 km² a 2,95 milióna obyvateľov (2022).^[2] Kyjevská aglomerácia má 4,07 milióna obyvateľov. Je to dopravná križovatka a centrum elektrotechnického priemyslu.

V starej ruštine (t.j. v stredovekom jazyku, ktorý je priamym predchodcom okrem iného dnešnej ruštiny a ukrajinčiny) znie najstarší doložený tvar názvu mesta Кыѥвъ či Кыевъ (oboje: Kyjev), od 13. storočia aj Киевъ či Кiевъ (oboje: Kijev). Súčasný kodifikovaný slovenský (a český) názov tohto mesta teda zodpovedá najstaršiemu doloženému domácemu názvu tohto mesta.^[3][4][5]

Etymológia názvu mesta je sporná.

V rokoch 1902 – 1931 a 1940 – 1966 slovenský kodifikovaný tvar znel Kijev.^[6][7] V rokoch 1931 – 1940^[8] a potom znova od roku 1966 dodnes bol resp. je znova kodifikovaný tvar Kyjev.^[9] Zmena kodifikácie je v Pravidlách slovenského pravopisu z roku 1966 komentovaná nasledovne: „Zmenil sa spôsob písania miestneho mena Kijev na Kyjev (podľa zásad transkripcie z ukrajinčiny).“^[10] M. Považaj k tejto zmene pravopisu z roku 1966 výslovne uvádza, že mäkké i sa v tomto názve písalo pod vplyvom ruštiny, zatiaľ čo tvrdé y bolo zavedené, lebo zodpovedá stavu v ukrajinčine.^[11]

Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu začali niektoré médiá aj na znak sympatií k brániacemu sa ukrajinskému národu používať názov Kyjiv (tzn. prepis zo súčasného ukr. Київ), no slovenské štandardizované exonymum ustanovené Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (podľa § 18 zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii)^[12] je Kyjev^[1].

Historické centrum Kyjeva sa rozkladá na pahorkoch nad pravým (západným) brehom Dnepra, v 20. storočí vyrástli nové štvrte aj na ľavom brehu (napr. Darnyca, Podil). Reliéf mesta je dosť členitý, lesnaté pahorky sú od seba oddelené malými údoliami, zbiehajúcimi sa k Dnepru. Do Dnepra sa pri Kyjeve zľava vlieva rieka Desna, severne od mesta Dneper zadržuje veľká Kyjevská priehrada.

Podľa legendy založili Kyjev traja bratia tak, že postavili tri hrady na troch pahorkoch.^[13]

Kyjev patrí k starobylým európskym mestám, nakoľko archeologické nálezy posúvajú jeho začiatky na prelom 5. a 6. storočia. V 9. až 12. storočí bol Kyjev sídelným mestom rozsiahlej Kyjevskej Rusi. Roku 988 prijal kyjevský veľkoknieža Vladimír I. kresťanstvo, ktoré sa odtiaľ šírilo medzi všetkých východných Slovanov, a Kyjev sa hneď stal jedným z hlavných centier kresťanskej kultúry. Počas 12. storočia sa štát rozpadol na viacero kniežatstiev a Kyjev začal strácať svoj pôvodný význam. Roku 1240 mesto spustošili mongolské vojská Batuchána. Od roku 1363 patril Kyjev Litovskému veľkokniežatstvu (od roku 1471 ako stredisko Kyjevského vojvodstva) a spolu s ním neskôr v rámci Lublinskej únie k poľsko-litovskej ríši. Od roku 1497 mal Kyjev samosprávu podľa magdeburského spôsobu.

Po kozáckych povstaniach v polovici 17. storočia sa Kyjev dostal pod ruskú správu; jeho pridelenie Rusku definitívne potvrdil tzv. Večný mier z roku 1686. Od roku 1797 bol Kyjev strediskom rovnomennej gubernie. Univerzita svätého Vladimíra (dnes Ševčenkova univerzita) bola založená v roku 1834.

Po revolúcii roku 1917 bola v Kyjeve založená ukrajinská Centrálna rada, ktorá vyhlásila nezávislosť Ukrajiny. Po viac ako dvoch rokoch bojov však zvíťazili v občianskej vojne boľševici, a tak bol Kyjev od roku 1920 začlenený do formujúceho sa sovietskeho štátu. Až v roku 1934 sa stal opäť (namiesto „proletárskejšieho“ Charkova) aspoň metropolou Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky.

Po útoku na Sovietsky zväz dobyli Nemci 19. septembra 1941 aj Kyjev. Počas bitky o Kyjev došlo v širšom okolí mesta k obrovskému obkľúčeniu sovietskych síl a strate vyše 500 000 sovietskych vojakov. Sovietske jednotky Ľudového komisariátu vnútra (NKVD) pred ústupom z mesta zamínovali časť budov v centre, ktoré vybuchli až po začiatku nemeckej okupácie. Nacisti sa v meste dopustili krutých vojnových zločinov – 29. a 30. septembra 1941 zvláštne jednotky SS v rokline Babyj Jar na severozápadnom okraji mesta popravili vyše 33-tisíc kyjevských Židov. Popravy na tomto mieste pokračovali aj neskôr. Spod nacistickej okupácie bolo zničené mesto vyslobodené 6. novembra 1943 jednotkami 1. ukrajinského frontu. Druhej bitky o Kyjev sa zúčastnili aj vojaci 1. československej samostatnej brigády. 8. mája 1965 bol mestu za činnosť počas vojny udelený titul mesto-hrdina.

Od roku 1991 je Kyjev hlavným mestom nezávislej Ukrajiny. Významne sa do dejín zapísal v novembri a decembri 2004, keď veľké demonštrácie proti sfalšovaným výsledkom prezidentských volieb, tzv. Oranžová revolúcia, viedli k čiastočnej zmene režimu v krajine.

V dôsledku nečakaného rozhodnutia najvyšších predstaviteľov Ukrajiny prerušiť proces európskej integrácie^[14] tu v roku 2013 opäť prebiehali masové protesty, známe ako Euromajdan, podľa námestia nezávislosti v Kyjeve, ktoré bolo centrom protestov. Po opakovaných pokusoch zastaviť protesty násilím došlo v roku 2014 k revolúcií, zvrhnutiu prezidenta Viktora Janukovyča a jeho úteku do Ruska.^[15]

Kyjev sa následne stal útočiskom pre mnohých utečencov z oblasti Donbasu na východe Ukrajiny, kde Ruskom iniciované separatistické hnutia vyvolali vojnu o samostatnosť. No ani samotný Kyjev sa vojne nevyhol, keď Rusko 24. februára 2022 vpadlo na Ukrajinu a okrem iného sa pokúsilo obsadiť Kyjev. Ukrajinským obrancom sa však podarilo zabrániť obsadeniu strategického letiska v Hostomeli ruskými výsadkarmi a následne na predmestiach Kyjeva odraziť Rusov postupujúcich po zemi z Bieloruska a Kurskej oblasti, následkom čoho sa Rusi 6. apríla 2022 stiahli z oblasti. Vojna však pokračuje na východe aj juhu krajiny, a Kyjev sa dodnes opakovane stáva cieľom ostreľovania ruskými balistickými raketami, strelami s plochou dráhou letu a bezpilotnými lietadlami. To spôsobilo značný odliv obyvateľov smerom na západ, ci už Ukrajiny a miest ako Ľvov, alebo ďalej do Európskej únie.

Po začiatku vojny sa Kyjev ako sídlo Ukrajinskej vlády a prezidenta stal dôležitým centrom medzinárodného politického diania. Hlavy mnohých štátov, Slovensko nevynímajúc, opakovane navštevujú Kyjev, aby Ukrajine vyjadrili podporu a odsúdili Ruskú agresiu.

Kyjev je rozdelený na 10 správnych obvodov („rajónov“):

• Darnyckyj (ukr. Дарницький),
• Desňanskyj (Деснянський),
• Dniprovskyj (Дніпровський),
• Holosijivskyj (Голосіївський),
• Obolonskyj (Оболонський),
• Pečerskyj (Печерський),
• Podiľskyj (Подільський),
• Solomenskyj (Соломенський),
• Sviatošynskyj (Святошинський),
• Ševčenkivskyj (Шевченківський).

Kostru mestského dopravného systému tvorí metro. Kyjevské metro má tri trasy, pretínajúce sa v centre mesta. Prvá trasa bola uvedená do prevádzky v roku 1960. Dnes má 43 staníc a celkovú dĺžku 54 km, z toho 6 km po povrchu.

Juhovýchodne od Kyjeva sa nachádza medzinárodné letisko Boryspiľ.

Katedrála svätej Sofie, resp. Svätej Múdrosti ukr. Софійський собор Sofijskyj sobor, rus. Софийский собор alebo Собор Святой Софии Sofijskij sobor alebo Sobor Svjatoj Sofii) bola postavená v 11. storočí z rozhodnutia Jaroslava I. Múdreho, ktorý ju dal založiť v roku 1037. Názov chrámu je odvodený od starogr. σοφίᾱ sophia – „múdrosť“ po vzore Hagie Sofie v Konštantínopole (dnes Istanbul). Konali sa v ňom korunovačné slávnosti a iné slávnostné ceremónie; kniežatá Kyjevskej Rusi tu udeľovali audienciu zahraničným delegáciám. Za dobu svojej existencie bola katedrála niekoľkokrát zničená, obzvlášť v roku 1240 mongolskými Tatármi.

V rokoch 1685 – 1707 bola katedrála prestavaná v štýle ukrajinského baroka. Kupoly získali hruškovitý tvar a z pôvodných tridsiatich kupol bolo zachovaných iba devätnásť. V roku 1889 došlo k prestavbe západného priečelia a bola vybudovaná chrámová predsieň.

Počas protináboženskej kampane v Sovietskom zväze v roku 1920 bola plánovaná „asanácia“ katedrály, ale nakoniec bola katedrála spolu s priľahlými objektmi z 18. storočia vyhlásená za historicko-architektonickú rezerváciu. Dnes je súčasťou svetového dedičstva UNESCO a jedným zo siedmich divov Ukrajiny.

V interiéri sa nachádza rad fresiek, ktoré v minulosti zaberali plochu zhruba 5000 metrov štvorcových (dnes rôzne zdroje uvádzajú 2 – 3 m štvorcové rôzne zachovalých fresiek z 11. storočia) a mozaík, ktoré v minulosti zaberali plochu 640 metrov štvorcových (dnes 260). Sú na nich vyobrazení vládcovia, náboženské a lovecké motívy. Známe je vyobrazenie Jaroslava Múdreho a jeho rodiny.

V katedrále boli pochovávané ruské kniežatá, dodnes sa však zachovala iba hrobka Jaroslava Múdreho.

Bola vybudovaná s piatimi loďami a jej dĺžka je 37 m, šírka 55 m a výška od podlahy po vrchol centrálnej kupoly je 29 m.

• Chrám svätého Ondreja
• Chrám svätého Vladimíra
• Kyjevsko-pečerská lavra (UNESCO)
• Zlatá brána
• Katedrála svätého Mikuláša (rímskokatolícka) v Kyjeve
• Kláštor svätého Cyrila
• socha Matka Vlasť

Ankara, Turecko Atény, Grécko Baku, Azerbajdžan Belehrad, Srbsko Bratislava, Slovensko Brusel, Belgicko Budapešť, Maďarsko Edinburgh, Spojené kráľovstvo Florencia, Taliansko Helsinki, Fínsko Chicago, USA Jerevan, Arménsko

Kišiňov, Moldavsko Kjóto, Japonsko Krakov, Poľsko Lipsko, Nemecko Minsk, Bielorusko Mníchov, Nemecko Odense, Dánsko Paríž, Francúzsko Peking, Čína Pretória, Južná Afrika Riga, Lotyšsko Rím, Taliansko

Santiago, Čile Sofia, Bulharsko Štokholm, Švédsko Tallinn, Estónsko Tbilisi, Gruzínsko Tirana, Albánsko Toronto, Kanada Toulouse, Francúzsko Varšava, Poľsko Viedeň, Rakúsko Vilnius, Litva Wu-chan, Čína

1. ↑ Štandardizovaný názov, pozri bližšie kapitolu Názov.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kyjev
• Wikislovník ponúka heslo Kyjev

• Kyjev – sprievodca po Kyjeve s fotografiami (po česky)