Effects of the storage conditions on the stability of natural and synthetic cannabis in biological matrices for forensic toxicology analysis: An update from the literature

Spojené štáty mexické
Vlajka Znak
Národné motto: žiadne
Štátna hymna: Himno Nacional Mexicano
Miestny názov
• dlhý	Estados Unidos Mexicanos
• krátky	México
Hlavné mesto	Mexiko 19°26′ S.š. 99°8′ Z.d.
Najväčšie mesto	Mexiko
Úradné jazyky	španielčina
Štátne zriadenie prezident	federatívna prezidentská republika Claudia Sheinbaumová
Vznik	16. september 1810 27. september 1821
Susedia	Spojené štáty, Belize, Guatemala
Rozloha  • celková  • voda (%)	1 972 550 km² (13.)   49 109 km² (2,5 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2017)  • sčítanie (2009)  • hustota (2017)	129 275 325 (11.) 109 600 000 61/km² (142.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2018 1 250 miliárd $ (16.) 20 028 $ (64.)
Index ľudského rozvoja (2017)	0,774 (74.) – vysoký
Mena	peso (MXN)
Časové pásmo  • Letný čas	UTC-8 až UTC-6 (UTC) UTC-5 až UTC-7 (UTC)
Medzinárodný kód	MX/MEX
Internetová doména	.mx
Smerové telefónne číslo	+52

Súradnice: 23°S 102°Z / 23°S 102°Z / 23; -102

Mexiko, dlhý tvar Spojené štáty mexické (po španielsky México alebo zriedkavejšie Méjico [výslovnosť v oboch prípadoch: mechiko] ^[1][2], dlhý tvar: Estados Unidos Mexicanos alebo zriedkavejšie Estados Unidos Mejicanos) je federatívna prezidentská republika na americkom kontinente. Geopoliticky sa zvykne zaraďovať buď k Severnej Amerike alebo Strednej Amerike. Ide o prímorský štát medzi Tichým oceánom a Karibským morom. Na pevnine hraničí na severe s USA a na juhu s Guatemalou a Belize.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Mexika

V predkolumbovskom období sa na území dnešného stredného a južného Mexika rozvíjali mezoamerické civilizácie. Po príchode Európanov do „Nového sveta“ dobyl medzi rokmi 1519 a 1521 conquistador Hernando Cortés Aztécku ríšu, vzápätí potom obrátili Španieli pozornosť na ostatné indiánske štáty v oblasti, pričom posledný dobyli roku 1697. V roku 1535 založili Španieli svoju kolóniu Nové Španielsko s hlavným mestom Mexiko na mieste hlavného aztéckeho mesta Tenochtitlan priamo na území vysušeného jazera. V prvej tretine 19. storočia síce získalo Mexiko nezávislosť od Španielska, ale odtrhnutím Texaskej republiky a po prehratej Mexicko-americkej vojne (1846-1848) stratilo rozsiahle územie na severe štátu (Horná Kalifornia a Santa Fe de Nuevo México). Vlády nad krajinou sa na čas zmocnili Francúzi (1864-1867). Zakladateľom moderného mexického štátu je Benito Juárez, prvý prezident v Amerike indiánskeho pôvodu. Vďaka objavu ropy v Mexickom zálive je životná úroveň v krajine relatívne vyššia, než v ostatných latinskoamerických krajinách. Mexiko má činné sopky a je ohrozované zemetraseniami. Roku 1985 jedno také napáchalo veľké škody v hlavnom meste.

Počas Mexickej revolúcie sa v chudobných častiach Mexika (predovšetkým Chiapasu) sformovalo hnutie EZLN, ktoré viedol Emiliano Zapata, a ktoré nakoniec vytvorilo na juhu krajiny vlastnú autonómnu oblasť a dodnes je v konflikte s mexickou vládou.

Mexiko leží na západnej pologuli, v južnej časti Severnej Ameriky. Na severe susedí s USA. Hranicu v dĺžke 2597 km tvorí čiastočne rieka Rio Grande. Na juhu hraničí Mexiko s Guatemalou (962 km) a Belize (176 km). K Mexiku patrí taktiež niekoľko ostrovov ležiacich na západe v Tichom oceáne, a na východe okolo pobrežia v Mexickom zálive, alebo Karibskom mori. Najnižším bodom je preliačina neďaleko Mexicali (-10 m).

Celková dĺžka mexického pobrežia je 9219 km. Na západe je to tichomorské pobrežie, na východe atlantické pobrežie, časť východného pobrežia oblieva Mexický záliv a časť Karibské more. Na juhu sa pri pobreží tiahne úzka Stredoamerická priekopa dosahujúca hĺbok cez 6000 m.

Rozloha mexického územia je takmer 2 milióny kilometrov štvorcových, po Brazílii a Argentíne je Mexiko treťou najväčšou krajinou Latinskej Ameriky. Zároveň je aj najľudnatejším a najrozľahlejším štátom regiónu Strednej Ameriky.

Mexické územie sa horopisne z najväčšej časti primkýna k severoamerickej kordillerskej sústave, ktorá na ňom vytvára rozsiahlu vysočinu, ktorá sa zdvíha postupne k juhu. Jej jadrom je náhorná plošina "Mesa central", ktorú prestupujú horské chrbty a kotliny. Mexická vysočina je pri oboch oceánoch ohraničená horskými pásmami pohoria Sierra Madre Oriental a Sierra Madre Occidental. Na juhu sa mexická vysočina nazýva Anahuácka vysočina a dvíha sa do výšky 2000 m. Najdôležitejšou časťou sú dve kotliny, v ktorých je veľká koncentrácia obyvateľstva - Mexické a Tolucké údolie. Obe sú veľmi úrodné.

Na juhu Mexickej vysočiny vystupuje významné pásmo s niekoľkými menšími pohoriami, ktoré tvoria juhomexické vulkanické pásmo Cordillera Neovolcánica. Najvyššími horami sú: Pico de Orizaba (alebo tiež Citlaltépetl) (5636 m), Popocatépetl (5452 m), Iztaccíhuatl (5280 m) a Colima (4340 m). Táto časť územia býva postihovaná zemetraseniami tektonického pôvodu. Aj sopky sa často prejavujú.

Ešte južnejšie leží pohorie Sierra Madre del Sur, ktoré je ohraničené na juhu Tichým oceánom, na východe Tehuantepeckou šijou a na severe Neovulkanickým pohorím. Na východ od Tehuantepeckej šije sa dvíha pohorie Sierra Madre de Chiapas, ktoré prechádza do tabasko nížiny. Tá nadväzuje na rozsiahlu suchú a krasovú vápencovú tabuľu Yucatánskeho polostrova.

Na severozápade tvorí časť Mexika Kalifornský polostrov dlhý 1250 km a Kalifornský záliv. Najväčšou horou polostrova je El Picacho del Diablo - 3095 m nm 500 km od pobrežia na západ ležia vulkanické ostrovy Revillagigedo.

Mexiko má pomerne málo riek. Najväčšou riekou je pohraničná Río Bravo del Norte (v USA ako Rio Grande), dlhá 3023 km. Z prítokov, ktoré prijíma, je významnejšia len rieka Conchos. Niekoľko väčších riek je na atlantickom pobreží, ktoré sú bohatšie na zrážky. Najdôležitejšou z nich je Panuco, ktorá ústi do Mexického zálivu. Západné pobrežie má početné kratšie rieky, ktoré prudko spadajú z pobrežných horských pásiem, a majú preto značný energetický význam. Sú to Yaqui, Fuerte, Río Grande de Santiago (800 km), ktorá preteká najväčším mexickým jazerom Lago de Chapala (1116 km²), a na severe rieka Balsas. Najväčšími riekami mexického juhu sú Usumacinta (1000 km) a Grijalva (veľké priehrady). Usumacinta tvorí časť hranice s Guatemalou. Východné pobrežie Yucatánskeho polostrova lemuje Mezoamerický koralový útes, druhý najväčší koralový útes na Zemi.

Mexiko leží v subtropickom páse. Krajina sa delí na štyri výškové podnebné pásma. Horúca zem (tierra caliente) do výšky 800 m nm má priemernú ročnú teplotu cez 23 °C. Mierna zem (tierra Templado) do 1700 m nm má priemernú teplotu od 17 °C do 23 °C. Chladnú zem (tierra fria) do 2500 m nm s teplotou menej ako 17 °C strieda pásmo večného snehu (tierra Helada).

Na juhu sa delia rok na obdobia sucha a dažďov - tie dosahujú maximá v letných mesiacoch. Na východnom pobreží závisí zrážková činnosť v lete na pasátoch vanúcich z Atlantiku, v zime na vetre zo severu. Pacifické pobrežie je suchšie. Zvlášť Kalifornský polostrov a severná časť západného Mexika má zrážok málo.

Na juhu a východe sa stretávame s tropickou flórou v typickom dažďovom lese. Rôzne druhy paliem prepletených lianami, oživené pestro sfarbenými orchideami. Pestuje sa tu palma olejná, cukrová trstina, sisal, kokosovník, kakaovník, káva a kukurica. Pod hranicou večného ľadu na vrcholkoch hôr nájdeme naopak severoamerickú holarktickú flóru. Hoci povrch Mexika nie je príliš zalesnený, druhov stromov tu rastie celá rada. Zvlášť početne sa vyskytujú céder, dub a borovica, vo vyšších polohách jedľa. Hospodársky význam má aj drevo tropických stromov, používané v nábytkárskom priemysle (mahagón) alebo na farbenie (kampeška). Charakteristickou rastlinou celého Mexika je kaktus, vyskytujúce sa v stovkách druhov. V horských oblastiach Mexika sa pestuje cukrová trstina, káva, pšenica a proso. Severnejšie sa nachádzajú pasienky a lúky. V Mexiku sa pestuje tiež veľké množstvo tropického ovocia a rôznej zeleniny, najmä chilli a paradajky. Úplne na severe krajiny sa darí bavlníka, najmä pri ústí riek Colorado a Rio Grande.

Zverstvo číta tisíce druhov, z ktorých väčšinu tvoria hmyz. Veľmi nepríjemní sú moskyty, prenášajúce maláriu a žltú zimnicu. V Mexiku nachádzame zvieratá, žijúci v oboch častiach amerického kontinentu. Zo Severnej Ameriky pochádzajú medvede, vydry, jelene a jelenci, z Južnej potom jaguár, pásavec, mravčiar a množstvo opíc. Žijú tu i dikobrazy, rôzne hlodavce a mnoho ďalších cicavcov ako napríklad tapír. Zo zvierat, ktoré doviezli do Ameriky až Európania, nájdeme vo voľnej prírode divokých potomkov španielskych koní. Ďalej sa v Mexiku vyskytuje mnoho obojživelníkov a plazov. Najväčšie nebezpečenstvo predstavujú početné a prudko jedovaté štrkáče. Z vtáčej ríše môžeme menovať zase rad druhov, od maličkých kolibríkov až po supy a orly. Najznámejším mexickým vtákom je však asi moriak, divoký predok dnes po celom svete rozšíreného moriaka domáceho.

Stred krajiny sa vyznačuje najmä chovom dobytka, ošípaných, koní, kôz a oviec. Pri pobreží Mexického zálivu sa lovia najmä kraby a langusty, vo vodách Tichého oceánu kraby a ustrice. Vo vodách severnej časti Kalifornského zálivu žije kriticky ohrozená sviňucha kalifornská.

V Mexiku funguje rozsiahla sieť rôznych chránených území, ktoré spravuje štátna organizácia Národná komisia pre prírodné chránené územia (špa. Comisión nacional de áreas naturales protegidas). V septembri 2011 existovalo celkom 174 území, ktoré boli zaradené pod istý stupeň ochrany (41 biosférických rezervácií, 67 národných parkov, 5 prírodných pamiatok, 8 chránených území na ochranu prírodných zdrojov, 35 chránených území na ochranu fauny a flóry a 18 útočísk).^[3] Súhrnná výmera všetkých chránených území dosahovala hodnotu 253 848 km². Päť z týchto území figuruje zároveň na zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO (El VIZCAÍNO, Sian Ka'an, ostrovy a chránené územia Kalifornského zálivu, Biosférická rezervácia monarchu sťahovavého a biosférická rezervácia El Pinacate a Gran Desierto de Altar).

Pomer vidieckeho a mestského obyvateľstva činí 30:70. Obvyklá hustota obyvateľstva je 25 obyvateľov na 1 km², najväčšia hustota je v hlavnom meste, najmenší potom v štáte Quintana Roo. Metropolitná oblasť Valle de México, ktorej centrom je mesto Mexiko, bola v roku 2010 domovom pre viac ako 20 miliónov osôb. Mestici, teda miešanci Indiánov a belochov, sú zastúpení 60%, indiáni 30 % a belosi (potomkovia Španielov zvaní kreoli) 9%. Z Indiánov je najviac: Nahuov (potomkovia Aztékov), Mayov a Zapotékov. Najmenej: Ixcatecov a Kiliwavov, ktorí sú na pokraji vyhynutia. Je tu 89% rímskych katolíkov a 6% protestantov.

Do krajiny prichádzajú ľudia predovšetkým z Guatemaly a Hondurasu, predovšetkým za prácou a lepšími životnými podmienkami. Mexičania a vôbec obyvatelia celej Latinskej Ameriky v poslednej dobe mohutne migrujú do USA.

Prehľad 20 najväčších miest v Mexiku:

	Mesto	Štát	Obyv.		Mesto	Štát	Obyv.	Cd. de México Guadalajara Monterrey
1	Mexiko	DF	20 999 000	11	Santiago de Querétaro	QRO	918 100
2	Guadalajara	Jal	4 095 853	12	Mérida	Yuc	897 740
3	Monterrey	NL	3 664 331	13	Mexicali	BC	855 962
4	Puebla	Pue	2 109 049	14	Aguascalientes	Ags	805 666
5	Toluca	MEX	1 610 786	15	Tampico	tamps	803 196
6	Tijuana	BC	1 483 992	16	Culiacan	Sin	793 730
7	León	Gto	1 425 210	17	Cuernavaca	Mor	787 556
8	Ciudad Juárez	Chih	1 313 338	18	Acapulco	Gro	786 830
9	Torreón	Coah	1 110 890	19	Chihuahua	Chih	784 882
10	San Luis Potosí	SLP	957 753	20	Morelia	Mich	735 624
Zdroj:[4]

Úradný jazyk Mexika je španielčina s totožnou gramatikou ako v Španielsku. Latinskoamerická španielčina však má svoje špecifiká, kde medzi najvýraznejšie patrí nepoužívanie 2. osoby množného čísla.

Mexická španielčina má slovník obohatený o rad slov prevzatých z indiánskych jazykov, ktorých je v Mexiku celkom 62, pozri [1] Archivované 2011-05-01 na Wayback Machine. Najrozšírenejšia je aztéčtina - nahuatl, po nej potom májština, mixtéčtina a zapotečtina. Aztécky nahuatl, ktorý sa používa v hlavnom meste a okolí je ľahko rozoznateľný príponami -tl (známa sopka Popocatépetl).

Niektoré slová z aztéčtiny boli prevzaté aj do slovenčiny, napr "šokolatl", je u nás naša známa čokoláda, "chilli" papričky sa povedia tiež tak, avšak súslovie "tomatová" omáčka (z aztéckeho "tomatl" pre paradajka) už Slováci používajú menej častejšie ako Nemci alebo Angličania.

Život indiánskych obyvateľov Mexika v predkolumbovskom období bol naplnený uctievaním obrovského panteónu bohov. Na ich počesť sa budovali rozsiahle stavby a kultové centrá, obyvateľstvo vydržiavalo početnú vrstvu kňazov, ktorí boli prostredníkmi medzi prostým ľudom a bohmi, putovalo do vzdialených posvätných miest a organizovalo náboženské slávnosti, ktorých súčasťou bývali aj ľudské obete na uzmierenie bohov.

Počas conquisty a v koloniálnom období dobyvatelia obracali Indiánov na katolícku vieru. Za týmto účelom tu zo Španielska a neskôr z ďalších európskych krajín prichádzali kňazi a mnísi z rôznych rehoľných rádov - františkáni, dominikáni, augustiáni a nakoniec jezuiti - ktorí mali Indiánov vzdelať v základoch viery.

Každoročne sa koná kult Panny Márie Guadalupskej, patrónky Mexika, ktorý vrcholí 12. decembra, v deň jej prvého údajného zjavenia v Mexiku.

V súčasnosti je Mexiko kresťanskou krajinou - prevažujú rímski katolíci. Stretneme sa aj s komunitami iných náboženstiev ako sú protestanti, Židia. Väčšina domorodého obyvateľstva praktikuje kombináciu svojho pôvodného náboženstva s kresťanstvom.

Mexiko niekoľkokrát navštívil aj zosnulý pápež Ján Pavol II.

Mexiko je federatívna republika s ústavou z roku 1917, v ktorej je zakotvené, že volebné právo majú všetci dospelí starší ako 18 rokov. Hlavou štátu a vlády je prezident (tzv. prezidentský systém), volí sa na šesťročné obdobie bez možnosti znovuzvolenia. Zákonodarným orgánom je dvojkomorový Národný kongres. Z 500 členov poslaneckej snemovne sú 3/4 volené priamo a 1/4 podľa počtu hlasov získaných jednotlivými stranami, všetci na 3 roky. 64 senátorov je volených na 6 rokov, po dvoch z každého štátu. Každý štát si volí vlastného guvernéra a zákonodarný zbor, v prípade federálneho dištriktu, čo je hlavné mesto s okolím, guvernéra menuje prezident.

Mexiko je členom mnohých medzinárodných celosvetových organizácií ako OSN, OECD, G20, APEC, Interpol, UNESCO atď. Okrem toho je zapojené do niekoľkých organizácií pôsobiacich iba na americkom kontinente (napr. Severoamerická dohoda o voľnom obchode, Organizácia amerických štátov, Spoločenstvo latinskoamerických a karibských štátov, Latinskoamerické integračné združenie, Pacifická aliancia, Združenie karibských štátov atď).

Mexiko nadviazalo diplomatické vzťahy s Česko-Slovenskom v roku 1922.^[5] Diplomatické vzťahy boli nakrátko prerušené medzi rokmi 1939 a 1942. V roku 1936 prezident Lázaro Cárdenas pomenoval na okraji mesta Mexiko neznámu ulicu menom T.G. Masaryka. V roku 2000 tu bol vybudovaný pomník T.G. Masaryka.^[6] V súčasnosti je Avenida Presidente Masaryk jednou z najznámejších ulíc v meste a najdrahších obchodných tried v Latinskej Amerike.

V roku 2013 malo Česko zastupiteľský úrad v meste Mexiko a konzuláty v Guadalajare, Tijuane, Monterrey. Mexiko má svoju ambasádu/veľvyslanectvo v Prahe.

V roku 2013 malo Slovensko zastupiteľský úrad v meste Mexiko. Mexiko nemá na Slovensku zastupiteľský úrad ani konzulát.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Štáty Mexika

Štát je rozdelený na 31 spolkových štátov a dištrikt hlavného mesta. Niektoré názvy štátov a miest nesú mená historických osobností Mexika, iné sú indiánskeho pôvodu.

1. Aguascalientes 2. Baja California 3. Baja California Sur 4. Campeche 5. Chiapas 6. Chihuahua 7. Coahuila 8. Colima 9. Durango 10. Guanajuato 11. Guerrero 12. Hidalgo 13. Jalisco 14. Mexiko 15. Michoacán 16. Morelos

17. Nayarit 18. Nuevo León 19. Oaxaca 20. Puebla 21. Querétaro 22. Quintana Roo 23. San Luis Potosí 24. Sinaloa 25. Sonora 26. Tabasco 27. Tamaulipas 28. Tlaxcala 29. Veracruz 30. Yucatán 31. Zacatecas Distrito federal

Vlajku krajiny tvoria tri zvislé pruhy. Zľava zelený (nezávislosť), biely (čistota náboženstvo) a červený (jednota spojenia miešancov, indiánskej a španielskej krvi). Uprostred je štátny znak z roku 1823. Znak tvorí hnedo sfarbený orol stojaci na nopálovom kaktuse, ktorý rastie z vôd jazera; orol drží v zobáku zeleného hada, pod ním sú do polkruhu prehnuté ratolesti duba a vavrínu zviazané stužkou v národných farbách. Znak ilustruje starú aztécku legendu, podľa ktorej putujúci indiánsky ľud mal nájsť nový domov na ostrove uprostred jazera, kde uvidí túto scénu. V mieste na jazere Texcoco bol roku 1325 založený Tenochtitlan. Na jeho troskách dnes stojí dnešné hlavné mesto Mexika.

Mexiko je treťou najväčšou ekonomikou na americkom kontinente (po USA a Brazílii). Zahŕňa kombináciu služieb, priemyslu a poľnohospodárskej produkcie a je založená predovšetkým na exporte surovín a výrobkov. Vlády Mexika umožnili na konci 20. storočia vyššiu konkurenciu v oblasti morských prístavov, telekomunikačných zariadení, výroby elektrickej energie, distribúcii zemného plynu za účelom modernizácie infraštruktúry. Zahraničný obchod Mexika je založený na sérii dohôd o voľnom obchode. Najdôležitejšou z nich je NAFTA, dohody s Európskou úniou, Japonskom a niekoľkými štátmi Strednej a Južnej Ameriky. Do USA a Kanady smerovalo napr. v 1. štvrťroku 2014 celých 80% mexického exportu.^[7] V roku 2013 bol odhadovaný hrubý domáci produkt podľa parity kúpnej sily 15 600 USD za rok na osobu.^[8] V poľnohospodárstve pracovalo 13% obyvateľstva, v priemysle 24% a v sektore služieb 62%.

Mexiko oplýva značným prírodným bohatstvom. V čase kolonializmu sa cenilo zvlášť striebro a zlato, ťažilo sa aj olovo, zinok, meď a železo. Strieborné rudy našli geológovia na celom území Mexika, bohatými baňami vynikajú najmä štáty Zacatecas, Durango, Hidalgo, Guanajuato a Chihuahua. Dnes tvorí mexický podiel na svetovej produkcii viac ako 20% a Mexiko je stále najväčším producentom tohto kovu. Menší význam má ťažba zlata, jeho náleziská sú už čiastočne vyčerpané. Nachádzajú sa hlavne v štátoch Durango, Sonora, Chihuahua a Querétaro.

Z ostatných kovových rúd má značnú dôležitosť zinková ruda, jej najväčšie panvy možno nájsť v rovnakých štátoch ako bane na striebro a zlato. To isté platí pre olovnaté a medené rudy, známe vysokým obsahom kovov. V poslednom čase dochádza k intenzívnemu rozvoju ťažby železných rúd v novo objavených ložiskách na západe krajiny (Cerro del Mercado, El Mamen, La Perla a El Joven). Ruda tu v niektorých prípadoch obsahuje až 60% železa.

V roku 1959 objavili v Mexiku i bohaté náleziská uránu, významná je aj ťažba síry, grafitu, ortuti, cínu a antimónu. Ťaží sa aj uhlie, molybdén, volfrám, kadmium a rad ďalších nerastov a rúd.

Najväčšie nerastné bohatstvo predstavuje z dnešného pohľadu ropa a zemný plyn, najmä pri východnom pobreží, na ktorých ťažbe závisí príjem devíz aj rýchlo sa rozvíjajúci chemický priemysel. Od roku 1938 kontroluje všetky vrty, sústredené najmä na atlantickom pobreží vrátane pobrežného šelfu, štátna spoločnosť PEMEX. Podiel Mexika na svetovom obchode s ropou predstavuje asi 6%. Stále väčší význam má zemný plyn, pričom takmer celú produkciu odoberajú Spojené štáty a Kanada. Najviac plynu sa ťaží okolo miest Reynosa a Poza Rica v štáte Tabasco.

Prevažuje chemický, strojársky, potravinársky a textilný priemysel. Chemický priemysel sídli najmä v mestách Coatzacoalcos a Tampico na východe, Salina Cruz na juhu a Salamanca v stredozemí. Strojárskym priemyslom sa vyznačujú Veracruz na východe a Puebla v stredozemí. Mesta ako Mexicali, Ciudad Juárez, Chihuahua, Torreón, León sú charakteristické potravinárskym a textilným priemyslom a hutníctvom. Monclova na severe a Veracruz sú typické hutnícke mesta. Textilným mestom je Mérida na severe polostrova Yucatán.

Mexiko sa v minulosti už niekoľkokrát stalo hostiteľskou krajinou medzinárodných športových podujatí. Konali sa tu letné olympijské hry 1968, majstrovstvá sveta vo futbale 1970 a majstrovstvá sveta vo futbale 1986. Tunajšia Grand Prix Mexika bola šestnásť rokov súčasťou majstrovstiev sveta Formula 1. Od ročníka 2004 je Mexická rely súčasťou Majstrovstvá sveta v rely.

Mexickí športovci reprezentujú svoju krajinu nielen na Olympijských hrách, ale aj na regionálnych stredoamerických a karibských hrách alebo Panamerických hrách. Mexická futbalová reprezentácia sa zúčastňuje (okrem iného) súťaže o Zlatý pohár CONCACAF.

Školské vzdelanie sa uskutočňuje v základnom, strednom (nižšom a vyššom) a vysokom stupni. Základné šesťročné vzdelanie je povinné a bezplatné. Nižšie stredné vzdelanie predstavujú trojročné školy druhého stupňa. Po ukončení tohto vzdelania možno získať vyššie stredné vzdelanie na trojročných alebo štvorročných školách. Najvyššou formou vzdelania sú vysoké školy univerzitného alebo technického smeru.

Mexiko patrí ku krajinám s vysokou gramotnosťou a vyspelým školským systémom. Mexické školstvo má širokú sieť základných škôl a svetovo uznávané vysoké školstvo. Na Národnej autonómnej univerzite (UNAM) študuje vyše 400 000 študentov, po celých Spojených štátoch.

Chýbajú učitelia so znalosťou indiánskych jazykov. Asi 2 milióny indiánov ovládajú len svoju tradičnú reč, ďalšie 2 milióny hovoria čiastočne po španielsky. Šancu študovať na niektorej z vysokých škôl v krajine má ročne asi 1,5 milióna mladých Mexičanov.

Začiatkom 30. rokov 20. storočia sa začal natáčať v Mexiku aj zvukový film. V tom čase vznikol film "Que viva México" (Nech žije Mexiko), ktorý zobrazuje povahu Mexičanov. V 40. a 50. rokoch tvorili významní režiséri, najmä E. Fernandez a kameraman G. Figueroa, neskôr M. Alzraki. Filmy z posledných rokov sa stávajú kvalitnejšími a získavajú rôzne ocenenia na medzinárodných súťažiach. Významným súčasným režisérom je Arturo Ripstein (Mentiras piadosas, 1988; La mujer del puerto, 1991; Principio y fin, 1993; Profundo carmesí, 1996). V 90. rokoch sa medzi úspešných tvorcov zaradili Alfonso Arau (Como agua para chocolate, 1990; Un paseo por las nubes, 1994), Alberto Isaac (Mujeres insumisas, 1995), Jorge Fons (El callejón de los milagros, 1995), María Novaro (Lola, 1989; Danzón, 1990; El jardín del Edén, 1994), Guillermo del Toro (Cronos, 1993) a Nicolás Echevarría (Cabeza de Vaca, 1990).

Významné je predovšetkým hrnčiarstvo, veľmi rozšírená je aj textilná výroba. Používa sa najmä vlna a bavlna. Z henequenu a ixtle (agáve) sa vyrábajú tašky. Z tŕstia sa vyrábajú rôzne krytiny, ale tiež charros (klobúky).

• Orozco, Jose Clemente, 1883-1949
• Rivera, Diego, 1886–1957
• Siqueiros, David Alfaro, 1896–1974
• Kahlo, Frida, 1907–1954

Medzi bežné ľudové slávnosti patria býčie a kohútie zápasy, ale aj udržanie sa na neskrotených koňoch tzv. charros. Prevažujú aj rôzne indiánske a kresťanské slávnosti. Mexičania radi oslavujú. Oslava sa nazýva fiesta. Zíde sa najmenej 20 ľudí, príbuzných, priateľov alebo známych. Vzhľadom na počet ľudí sa fiesty odohrávajú často vonku, na dvore alebo v záhrade domu, večer potom pri svetle lampiónov.

Pre deti je pripravená piňata, keramická nádoba obalená staniolom, farebných papierom a papierovými strapcami. Vnútri sú bonbóny, drobné ovocie, orechy, malé hračky a papierové vločky. Piňata visí na dlhom povraze a dvaja z účastníkov oslavy ťahajú za konce povrazu tak, aby piňata bola na dosah, ale v stálom pohybe. Deti dostanú palicu a ich cieľom je zasiahnuť nádobu. Všetci prítomní sledujú márne aj úspešné pokusy a búrlivo povzbudzujú tradičným popevkom. Keď prídu na rad dospelí, musia mať previazané oči a ich snaha zasiahnuť piňatu je sprevádzaná všeobecným veselím. K fieste patrí veľa hudby a tanec.

Ak je fiesta oslavou v kruhu príbuzných, potom feria (veľtrh) býva výročnou slávnosťou, ktorá zasahuje celé mesto a okolie. Je to vlastne výročný trh a výstava výrobnej činnosti, ktorá prevažuje v danej oblasti. Napríklad v meste Taxco, ktoré je známe výrobou strieborných predmetov sa koná feria striebra. Inde je feria výrobkov z kože, či feria kvetín. Účastníci môžu navštíviť dielne zručných remeselníkov a pozorovať ich prácu. Večer vystupujú hudobníci a tanečníci. Zvuky mariachis, ľudové piesne a temperamentný dej na pódiu rozohreje postávajúcich divákov, ktorý podupávajú a prízvukujú do taktu.

V poludňajších hodinách začína byť veľké teplo, ktoré sa stáva úmorným. A tak Mexičania, podobne ako Španieli a obyvatelia Latinskej Ameriky trávia siestu. Siesta vznikla už v čase ťažkých ručných prác na poliach alebo stavbách, pretože práca pod horúcim slnkom bola veľmi vyčerpávajúca. A tak po popoludní nie sú spánok a odpočinok (teda siesta) znakom lenivosti alebo prejedenia, ale takmer nevyhnutnosťou.

1. ↑ http://lema.rae.es/dpd/srv/search?id=yw4cM0fJdD6eNgXK1j
2. ↑ http://www.estandarte.com/noticias/idioma-espanol/mexico-o-mejico_999.html
3. ↑ (po španielsky) informácie z oficiálnych stránok Národnej komisie pre prírodné chránené územia
4. ↑ Consulta de datos del Conteo 2005
5. ↑ BILATERALNI VZTAHY [online]. Ambasáda Spojených států mexických v České republice, [cit. 2013-10-18]. Dostupné online. (po česky)
6. ↑ Krajané v Mexiku [online]. Ambasáda České republiky ve Spojených státech mexických, [cit. 2013-10-18]. Dostupné online. (česky)
7. ↑ Balanza comercial de mercancías de México - Información revisada enero-marzo, 2014 [online]. Mexický statistický úřad, [cit. 2014-06-07]. Dostupné online. (španělsky)
8. ↑ The world Factbook - Mexico [online]. CIA, [cit. 2014-06-07]. Dostupné online. Archivované 2018-01-29 na Wayback Machine (anglicky)

• Hispanoamerika

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mexiko

• Mexico - Amnesty International Report 2011
• Freedom House - Mexico
• U.S.-MEXICO RELATIONS
• The World Factbook - Mexico Archivované 2018-01-29 na Wayback Machine
• Zastupitelský úřad ČR v Mexiku - Souhrnná teritoriální informace: Mexiko Archivované 2012-01-11 na Wayback Machine

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mexiko na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
• Mexiko-200 let nezávislosti.. Příprava vydání Hingarová - Květinová - Eichlová. Červený Kostelec : P. Mervart, 2010. 485 s. ISBN 978-80-87378-48-9.
• KAŠPAR, Oldřich. Dějiny Mexika. [s.l.] : Nakladatelství Lidové noviny, 2000. 389 s. ISBN 80-7106-269-3.
• OPATRNÝ, Josef. Mexiko. Praha : Libri, 2003. ISBN 80-7277-185-X.