Type a search term to find related articles by LIMS subject matter experts gathered from the most trusted and dynamic collaboration tools in the laboratory informatics industry.
Filozofia mysle je vetva modernej analytickej filozofie, ktorej predmetom výskumu je povaha mysle, mentálnych javov a reprezentácií, mentálnych funkcií, mentálnych vlastností, tiež fenomén vedomia a obzvlášť vzťah mysle či vedomia k fyzickému telu resp. mozgu. A práve tzv. psychofyzický problém ako problém vzťahu mysle (prípadne duše) a tela je ústrednou otázkou, hoci zaiste sa riešia aj iné otázky, ktoré sa týkajú povahy mysle, pričom vzťah k mozgu nie je vôbec v popredí.
Filozofia mysle často spolupracuje s kognitívnymi vedami, ba až natoľko, že sa niekedy profiluje na rozhraní filozofie a špeciálnych vied, akými sú psychológia, neurobiológia a neurológia, neuropsychiatria, veda o informačných systémoch a počítačoch, lingvistika, antropológia a podobne. Hoci filozofia mysle je samostatnou bádateľskou disciplínou, je nesporné, že je pri svojom výskume odkázaná na výsledky kognitívnych vied, pretože práve špeciálne vedy o ľudskom mozgu, nervovej sústave, ľudskej psychike, modelovaní neurónových sietí v nadväznosti na informačné interaktívne siete poskytujú nenahraditeľné poznatky o samotnej dynamike ľudskej mysle. Tento široký priestor, akým disponujú kognitívne vedy, je následne zároveň priestorom pre filozofickú reflexiu a diskusiu.
Filozofiu mysle možno charakterizovať prinajmenej trojako. V najvšeobecnejšom zmysle slova je to reflexia kohokoľvek o existencii subjektívnej skúsenosti v podobe presvedčení, želaní či túžob na základe snahy odhaliť povahu „sféry vnútorného“ napriek jej jedinečnosti a úzkej privátnosti. Následne v užšom zmysle ide o systematický výklad povahy, mechanizmov a schopností ľudskej mysle. Vtedy sa už bádateľ či mysliteľ usiluje dosiahnuť konkrétne výsledky nielen pre seba a pre svoj osobný záujem, ale ide o činnosť s filozofickou perspektívou. Napokon v najužšom zmysle slova je filozofia mysle filozofickou disciplínou, ktorá svoj najväčší rozmach dosiahla v prostredí anglo-americkej filozofie 20. storočia. Základnými problémami filozofie mysle ako filozofickej disciplíny sú
Psychofyzický problém však naďalej zostáva centrálnou problematikou, pričom jeho možné riešenia mnohokrát osvetľujú aj iné problémy – okrem vyššie spomenutých trebárs aj mentálnu kauzalitu, problém Ja, racionalitu, slobodu vôle, sebapoznanie a podobne. Každopádne sa filozofia mysle snaží objasniť večné otázky ako „Kto som ja? Čo je myseľ (psyché, duša, rozum, vedomie)? Aký je jej vzťah k vonkajšiemu svetu? Prežije zánik fyzikálneho tela? Majú myseľ aj iné veci či živočíchy? Aký je vzťah mysle (duše) a mozgu? Ako môže agregácia miliónov neurónov vyvolať subjektívne uvedomovanie? Aký je vzťah medzi jazykom a objektami sveta? Môžu počítače myslieť? Je duša metaforou? Prečo disponujeme myšlienkami, vierami, bolesťami? Aké je to byť človekom?“