Search for LIMS content across all our Wiki Knowledge Bases.
Type a search term to find related articles by LIMS subject matter experts gathered from the most trusted and dynamic collaboration tools in the laboratory informatics industry.
Cicavce (iné názvy: zriedkavo: mamálie[1] ; staršie alebo nesprávne [bohemizmus]: savce[2][3]; zastarano: savci[4], ssavce[5], ssavci[6], cicavci[7]; ľudovo: zvieratá[8]; lat.Mammalia) sú vývojovo pokročilou triedoustavovcov, ktorá sa v súčasnosti vyskytuje takmer všade na Zemi. K roku 2006 bol na celom svete zistený výskyt 5416 druhov cicavcov patriacich do 1229 rodov, 153 čeľadí a 29 radov[9].
Znaky
Vyznačujú sa neobyčajne vyvinutou nervovou sústavou a zložitou stavbou mozgu. Ich hlavným spojovacím znakom je výživa mláďat produktom modifikovaných kožných žliaz – dojčenie mláďat. Okrem prítomnosti mliečnych žliaz, možno nájsť len málo jasných spojovacích znakov, ktoré by boli jasným znakom na zaradenie všetkých príslušníkov tejto triedy do jedného spolku. K cicavcom patria suchozemské aj vodné, drobné aj obrovské živočíchy. Cicavce sa zjavili v strednej jure, ale ich búrlivý rozvoj nastal až začiatkom treťohôr po vyhynutí dinosaurov a väčšiny morských plazov.
K tým najzákladnejším spoločným znakom patrí:
majú stálu telesnú teplotu, najčastejšie medzi 36 °C až 39 °C
telo pokrýva srsť, zložená z niekoľkých typov chlpov, ktoré sa druhotne môžu premeniť v pichliače, ostne, šupiny a panciere či celkom zmiznúť
pokožka obsahuje veľa žliaz, najmä potných, ich premenou vznikli aj žľazy pachové a mliečne
väčšina cicavcov rodí živé mláďatá, ktoré sú po narodení kŕmené materským mliekom
Evolúcia cicavcov
Cicavce sú potomkami synapsidných plazov. Vyvinuli sa z cynodontov v triase až strednej jure. Tie sa začali prispôsobovať zmenám klímy počas veľkého permského vymierania pred približne 250 milión rokmi. Hlavnou príčinou vymierania bola gigantická sopečná aktivita na Sibíri. Teplom magmy začali rozmŕzať pobrežné dná oceánov bohaté na klatrát metánu a do atmosféry v obrovských množstvách unikali skleníkové plyny, ktoré prispievali k ďalšiemu otepľovaniu. Spolu s vulkanickými plynmi a ďalšími faktormi na niekoľko miliónov rokov narušili zloženie atmosféry. Nedostatok kyslíka znamenal, že v priebehu desiatok tisícov rokov zmizlo z povrchu Zeme viac než 3/4 druhov. Cynodonty sa tomuto prostrediu prispôsobili viacerými telesnými zmenami. Vyvinuli si dokonalejšie pľúca a bránicu a zmizli im rebrá na bruchu. Postupným vývojom prešli od vajcorodých k živorodým živočíchom. To poskytovalo mláďaťu lepšiu ochranu pred predátormi a vajcožravými živočíchmi. Neskôr sa vyvinuli až k vačkovcom a placentovcom. Svojim mláďatám venovali viac pozornosti než dinosaury. U samíc sa vyvinula schopnosť produkovať materské mlieko, ktoré poskytuje mláďatám potrebné živiny a obranné látky. Srsť a teplokrvnosť sa u nich vyvinula kvôli regulácii telesnej teploty. Krátko po vyhynutí dinosaurov nastal obrovský rozmach rozmanitosti cicavcov. Veľmi rýchlo získali dominantné postavenie vo svete, ktoré si uchovali až dodnes.
grandrad Paenungulata [v užšom zmysle] (Angulata [v užšom zmysle, McKenna and Bell, 1997]; Uranotheria McKenna & Bell, 1997) – zaraďované aj na rovnakej úrovni s a pri Perissodactyla (pod Altungulata v širšom zmysle)
rad damany (Hyracoidea) Huxley, 1869, McKenna & Bell, 1997
...
rad †Embrithopoda Andrews, 1906, McKenna & Bell, 1997
rad Cimolesta McKenna, 1975 – existencia skupiny čiastočne sporná; zaraďované aj vo forme oddelených (pod) radov ako „incertae sedis“ priamo pod Boreoeutheria
rad mäsožravce (šelmy, šelmotvaré) v širšom zmysle (Carnivoramorpha / Carnivora [sensu lato] Bowdich, 1821)
....
rad šupinavce v širšom zmysle (Pholidota)– zaraďované aj ako podrad pod Cimolesta alebo (prinajmenšiom najstaršie Pholiota, tzv. „ Palaeanodonta “) pod Leptictida
rad †Pyrotheria Ameghino, 1895 – zaraďované aj pod Xenungulata
Stará, zjednodušená systematika
Táto a podobné systematiky zahŕňa len žijúce druhy a skupiny. Používa sa ešte na školách po celom svete na zjednodušenie výuky a pri popularizácii vedy.
↑IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; ŠALING, Samo; MANÍKOVÁ, Zuzana. Slovenčina bez chýb. 1. vyd. Veľký Šariš : SAMO, 1998. ISBN 80-967524-3-X. S. 296.
↑savci. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok III N – Ž. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 348 s. S. 158.
↑ERTL, H. Krátky prírodopis pre slovenské elementárne školy, 1891, S. 3
↑Wilson, D. E.; Reeder, D. M., eds. (2005). "Preface and introductory material". Mammal Species of the World (3rd ed.). Johns Hopkins University Press. p. xxvi. ISBN 978-0-8018-8221-0.